Pred niekoľkými dňami sme oslávili príchod roku 2021. Na začiatku roka vám prinášame prehľad zaujímavých udalostí, ktorých výročie si pripomenieme.
ZA ŽIVA V BYSTRICI…
Určite všetci veľmi dobre poznáte slávne príslovie „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“. Práve tento slávny výrok sa prvý krát spomína pred 235. rokmi. Najstarší písomný doklad tohto populárneho sloganu nájdeme v lexikóne z roku 1786, ktorý zostavila jedna z najuniverzálnejších osobností svojej doby – Ján Matej Korabinský. Neskôr slogan spomína aj Ján Kollár v súvislosti so svojim štúdiom a pobytom na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu a v knihe „Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví“ ho zaznamenal zberateľ ľudovej slovesnosti Adolf Záturecký. Populárny slogan má aj svoju zhudobnenú podobu v orchestrálnej kompozícii hudobného skladateľa Tibora Andrašovana „Za živa v Bystrici“.
OHNIVÝ KOHÚT ZAKIKIRÍKAL
Presne 260. rokov uplynulo od jedného z najničivejších požiarov, ktorý spustošil takmer celé naše mesto. Horieť začalo 3. augusta 1761. Bol to pondelok, trhový deň, kedy sa už pred svitaním do mesta hrnulo množstvo trhovníkov. Skoro ráno obyvatelia mesta uvideli obrovské plamene šľahajúce z hámra. Oheň sa veľmi rýchlo rozšíril do Lazovnej ulice, kde bol obrovský sklad sena. Na druhý deň fúkal silný severný vietor, ktorý iskry rozfúkal do celého mesta. Zhorelo vtedy 305 zo 400 meštiackych domov a zahynulo 130 ľudí. Za vinných uznali troch tesárov, ktorí si na uhlí varili baraninu a zabudli na oheň v peci. Najničivejší požiar mesta na nejaký čas zastavil jeho úspešný rozvoj a napredovanie.
NAJSLÁVNEJŠIE ČASY MEDENÉHO MESTA MALI MIESTAMI AJ SVOJE TEMNÉ OBDOBIA
V roku 2021 si pripomenieme konce hádam najslávnejších čias nášho mesta, ktoré položili základy jeho prosperite do budúcich storočí – 475. výročie odchodu Fuggerovcov z Banskej Bystrice, 495. výročie od odchodu Thurzovcov z Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti a 495. výročie ukončenia baníckeho povstania.
Banícke povstanie bolo najvýraznejším prejavom triedneho boja a najväčším sociálno-politickým hnutím baníkov na území Slovenska v období feudalizmu. Celé to spôsobila inflácia a zdražovanie tovarov v Uhorsku v roku 1521. Životná situácia obyvateľov aj baníkov sa rapídne zhoršila. Baníci svoju nespokojnosť vyjadrili nepokojmi. Protesty sa stupňovali až vznikol otvorený konflikt a povstanie v roku 1525, ktoré bolo kruto potlačené v lete roku 1526. Mnohí baníci utiekli až za hranice krajiny, vodcov zajali a dali verejne popraviť odvisnutím na šibenici.
Thurzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnosť bola založená v roku 1494, kedy predbežnú zmluvu o spolupráci podpísali Ján Thurzo a Jakub Fugger. Spoločnosť vznikla na základe zakladacej zmluvy zo 16. marca 1495. Spoločnosť už o päť rokov patrila medzi najväčšie obchodné spoločnosti v Európe. V 16. a 17. storočí bola najväčším producentom medi na svete.
Thurzovci prestali byť súčasťou úspešného mediarskeho podniku v roku 1526. Už niekoľko rokov predtým bolo Uhorsko v hlbokom hospodárskom rozvrate, ktorý spôsobilo razenie menej hodnotných mincí a následná inflácia a zdražovanie. Stredoslovenský banský región sužovali banícke povstania. Upokojenie neprišlo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a zatknutí vtedajších jej konateľov vrátane Alexeja Thurzu na začiatku 16. storočia. Po ukončení nepokojov pripadla mediarska spoločnosť podľa nájomnej zmluvy z 15. apríla 1526 už len Fuggerovcom. Koniec Thurzovcov v spoločnosti prišiel pred 495. rokmi.
Fuggerovci definitívne činnosť v mediarskej spoločnosti ukončili v roku 1546, o ďalších dvadsať rokov neskôr od odchodu Thurzovcov, kedy v krajine vládli nepriaznivé politické pomery a Uhorsko bolo ohrozované tureckými vojskami, stojacimi pred hranicami krajiny. Pred 475. rokmi tak Fuggerovci opustili Banskú Bystricu aj územie Slovenska.
VODA, JAČMEŇ A CHMEĽ – TRI SUROVINY, POTREBNÉ NA LAHODNÝ ZLATÝ NÁPOJ
Na tento rok tiež pripadá výročie jednej príjemnejšej udalosti. V roku 1501, 520 rokov dozadu, je známa prvá písomná zmienka o banskobystrickom pive. Lahodný zlatý mok sa teší obľube už dlhé tisícročia. Pochutnávali si na ňom Sumeri aj Egypťania a populárny je dodnes. V stredoveku sa stal súčasťou života na kráľovských dvoroch, v šľachtických sídlach, meštiackych obydliach, ale pochutnávali si na ňom aj obyčajní dedinčania, či baníci. Tradícia varenia piva pretrvala v našom meste dodnes. Prvý mestský pivovar bol pritom funkčný už v roku 1533, čiže takmer 500 rokov dozadu.
KLENOT NA ŽELEZNIČNEJ TRATI
V roku 2018 sa na zoznam pamiatkovo chránených stavieb dostala výpravná budova Železničnej stanice Banská Bystrica. Táto stavba bola realizovaná ako jedna z najdôležitejších stavieb v meste v rokoch 1941 – 1945 na základe víťazného návrhu významného slovenského architekta Jána Štefanca. Stavba v duchu funkcionalizmu s prvkami klasicizujúcej moderny, ktorá sa v podstate zachovala vo svojej autentickej podobe – takmer rovnako, ako pri svojom uvedení do prevádzky pre verejnosť – pred 70 rokmi, v roku 1951.
CEZ DVADSAŤ DVA TUNELOV
Železničná trať č. 170 spája Zvolen s Vrútkami. Pôvodná trať bola súčasťou uhorskej severnej železnice Budapešť – Šalgotarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky, ktorá fungovala už od roku 1872. Posledný, najnáročnejší, horský úsek trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa sa začal stavať pred 85 rokmi, v roku 1936. Na úseku dlhom takmer 41 kilometrov, je vybudovaných 22 tunelov v celkovej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Počas 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina mostov a viaduktov. Po ich oprave bola trať znovu uvedená do prevádzky 17. marca 1946 – pred 75 rokmi. Cesta vlakom po tejto trase je nezabudnuteľným zážitkom pre malých aj veľkých cestovateľov.
„SLOBODNÝ SLOVENSKÝ VYSIELAČ BANSKÁ BYSTRICA“
Na vrchu Laskomer postavili v roku 1936, 220 metrov vysoký vysielač, ktorý sa počas Slovenského národného povstania preslávil ako Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica. Vysielač Laskomer bol jedným z prvých, ktoré na Slovensku postavili a v roku 2016, ako prvý na Slovensku vôbec, začal vysielať v novom štandarde DVB-T2.