NAJKRAJŠÍ SVIATOK ROKA
Dnes Vianoce poznáme ako najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorým oslavujeme narodenie Ježiša Krista. No ich slávenie je prepletené rovnako kresťanskými aj pohanskými tradíciami. Tradičné Vianoce majú v mnohých zvykoch pohanský pôvod. Dokonca aj čas ich slávenia sa spája s pôvodnými významnými pohanskými oslavami Zimného slnovratu alebo Saturnálií. Zimný slnovrat bol sviatkom severoeuróskych kultúr, Saturnálie boli zase rímskou oslavou na počesť boha Saturna, kedy sa konali obrovské karnevaly, hostiny a ľudia si dávali dary.
Pohanské zvyky sa viažu napríklad k vianočným dekoráciám, zapaľovaniu sviečok, bozkom pod imelom, vianočnému stromčeku či spievaniu kolied a obdarovávaniu…
KULT BOHA SLNKA
Dies Natalis Solis Invicti bol „Sviatok narodenia nepremožiteľného Slnka“, ktorý ustanovil rímsky cisár Aurelián. Slávil sa ako najvýznamnejší sviatok v ríši a pripadal na 25. december. No spojenie pohanských aj kresťanských tradícií do jedného sviatku je známe, podľa písomných prameňov, až približne od polovice 4. storočia, kedy v roku 312 konvertoval na kresťanstvo cisár Konštantín.
PREČO VIANOCE SLÁVIME 25. DECEMBRA?
Dátum Vianoc, 25. december, predstavuje deň presne 9 mesiacov od dátumu, kedy bol Ježiš Kristus ukrižovaný (25. marec). Tento dátum určil ešte okolo roku 200 Tertulián z Kartága, na základe evanjelií. Kresťania verili, že stvorenie a spása sa dejú v rovnaký deň…podľa toho teda Ježiš mal zomrieť, aj byť splodený v rovnaký deň. Podobné učenie je aj v židovskej Tóre a takto dátum Vianoc určili aj východní kresťania podľa Juliánskeho kalendára. U nás slávime Vianoce počas troch dní – Štedrý večer a Prvý a druhý sviatok vianočný.
NO A AKO SLÁVIA VIANOCE „LETOM SVETOM“?
V krajinách, kde vládne počas Vianoc leto, by ste márne hľadali živé ihličnaté stromčeky. Oslavy sa často presúvajú na pláže a zdobia sa palmy, či banánovníky. V Austrálii a na Novom Zélande Santa Clausa sprevádzajú klokany namiesto sobov. V Indii sa ľudia aj celý svet okolo nich odeje do pestrých a veselých farieb. Vianoce nie sú pre Indov o rozdávaní darčekov, ale o príjemnom čase, strávenom v kruhu rodiny a priateľov pri dobrom jedle, ktorého si počas Vianoc doprajú hojne.
Japonci Vianoce oslavujú 24. decembra, no ak sa tam raz v tomto čase ocitnete, budete premýšľať, či ste sa nepomýlili v čase – ich oslava Vianoc totiž skôr pripomína sviatok Svätého Valentína. Veľa Japoncov trávi tento večer v sieti fastfoodov KFC, tie sú v tento deň tak preplnené, že je potrebné si vopred urobiť rezerváciu.
VIANOČNÉ SLADKOSTI A TRADIČNÉ DEZERTY
Vianoce bez koláčov si nevedia predstaviť asi nikde na svete. Takmer každá krajina a aj regióny v rámci nich, majú svoje typické sladkosti. V Austrálii napríklad k Vianociam patrí anglický horúci slivkový nákyp s hrozienkami, orechmi a likérom. Kanaďania dokonca usporiadavajú špeciálne párty, kde sa stretávajú celé rodiny a priatelia, každý prinesie svoj obľúbený recept na sušienky, tie si potom upečú a nasleduje veľká ochutnávka.
Američania si doprajú tradičný puding a tekvicový koláč, Belgičania zas tortu plnenú krémom s figúrkami, v Nemecku sa podáva mandľový dezert a vo Francúzsku čokoládová roláda. Na Štedrovečerných stoloch v Portugalsku nesmie chýbať typický vianočný koláč Bolo Rei, naplnený sušeným ovocím a v Grécku je to sladká baklava. Tradičným talianskym dezertom je koláč panettone s ovocím, podávaný so šampanským. Dáni na Vianoce jedia sladký ryžový nákyp, ktorý ukrýva zapečenú mandľu. Ten, komu sa ujde, dostane darček navyše. Tradičným jedlom sviatočnej večere v Rusku je pšeničný nákyp s mandľami, hrozienkami, slivkami a cukrom.
A ČO VŠETKO NÁJDETE NA VIANOČNÝCH SLÁVNOSTNÝCH STOLOCH?
V krajinách obkolesených morom sa podávajú často ryby na rôzne spôsoby aj plody mora. V mnohých krajinách sveta sa pripravuje pečený moriak, ale nechýbajú aj rôzne špeciality. V Grécku nesmie chýbať jahňacina a bravčovina. Ako prílohy sa využívajú pečené, či varené zemiaky, chlieb a rôzne druhy pečív a Taliani si ani na Vianoce neodpustia cestoviny.
V Egypte sa podáva fata – jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Chlieb Egypťania nosia aj na vianočné návštevy, ako dar svojim hostiteľom. V Maďarsku nesmie chýbať halászlé, v strednej Európe je to často kapustnica, či hríbová alebo šošovicová polievka v rôznych variantoch. V Grécku sa podáva počas celého adventného obdobia, ktoré trvá 40 dní, Christopsomo, pečivo pripomínajúce našu vianočku.
KTO ROZDÁVA DARČEKY…
Vo veľa krajinách sveta je to samozrejme Santa Claus. Občas má aj pomocníkov. v severských krajinách Európy dokonca darčeky roznášajú priamo Santovi pomocníci – malí škriatkovia. Pre Dánov majú veľký význam vianočné darčeky, s ktorými robia veľké tajnosti a veľmi im záleží na ich peknom zabalení. Na Islande darčeky nosí obryňa Gryla a jej 13 škriatkov, ktorí po 13 nocí pred Vianocami nadelia deťom do čižmičky každý večer malý darček a tí neposlušní dostanú hnilý zemiak.
V niektorých krajinách darčeky rozdáva Otec Vianoc, v Grécku je to Svätý Vassilios, v Rusku Dedo Mráz v sprievode Snehulienky. V Taliansku však darčeky rozdáva stará Babbo Natale a stará, škaredá na metle lietajúca čarodejnica Befana.
A EŠTE ZOPÁR VIANOČNÝCH PIKOŠIEK…
Cyperčania chodia v predvečer Vianoc koledovať a nosia so sebou loďku, ktorá symbolizuje postavenie Grékov na mori. Gréci zdobia okrem vianočných stromčekov svetielkami aj malé lodičky, ktoré stavajú do okien, ako znak úcty k námorníctvu, ako hlavnému zdroju obživy. V žiadnej nemeckej domácnosti nesmie chýbať betlehem a adventný veniec, ktorý prvýkrát uvili práve v Nemecku. V Maďarsku je veľkým sviatkom deň svätého Štefana, ktorý je považovaný za zakladateľa Maďarska. V Španielsku slávia 28. decembra Deň svätých nevinných, kedy si ľudia robia žarty jeden z druhého.
Bulhari majú zaujímavú tradíciu – zvyšky po vianočnej večeri sa nespratávajú, ale nechávajú na stole, aby sa mohli v noci najesť aj zosnulí z rodiny. Z Lotyšska sa rozšírila tradícia zdobenia vianočného stromčeka. Prvý bol ozdobený v roku 1510 papierovými a sušenými kvetmi, stužkami a ovocím. Ozdobená vianočná jedlička nesmie chýbať ani v Rusku.
Vo Švédsku majú veľmi veselú vianočnú tradíciu, ktorá sa nazýva Julklapp, čo v preklade znamená vianočný darček a doslovne vianočné zaklopanie. Toto pomenovanie je úplne presné, pretože úlohou vianočného posla je zaklopať na dvere, odovzdať darček a utiecť bez toho, aby bol odhalený. Tu však zábava nekončí, pretože tento darček je zabalený do mnohých vrstiev baliaceho papiera, aj do dvadsiatich a tak sa obdarovaný poriadne natrápi, kým darček rozbalí.
Na Islande sa zase traduje, že kto na Vianoce nedostane nový kus oblečenia, toho zje vianočná mačka.
A EŠTE ZOPÁR PIKOŠIEK O VIANOCIACH NAVYŠE
- Tradičné farby Vianoc sú zelená – symbol života a znovuzrodenia, červená – symbol Kristovej krvi a zlatá, ktorá zastupuje svetlo hviezdy. Zelenú reprezentuje vianočný stromček, imelo a cezmína. Červenú bobule cezmíny a červené jablká, ktoré sú odkazom na Adama.
- V mnohých vianočných piesňach sa spieva o bielych Vianociach, čo je ešte pozostatkom malej doby ľadovej, ktorá panovala medzi 16. a 19. storočím.
- Na vianočnom stromčeku nesmú chýbať ani čokoládové figúrky zabalené vo farebnom alobale. Tieto čokoládové figúrky majú svoj pôvod v Československu.
- V mnohých rodinách na sviatočnom stole nechýba kapor so zemiakovým šalátom. Tento pokrm nepatrí k našim tradičným a zaviedla ho v 19. storočí vďaka svojej kuchárskej knižke Magdalena Dobromila Rettigová. Zemiakový šalát sa k nám dostal až po druhej svetovej vojne z Ruska.
- Vianočný stromček sa pôvodne vešal „hore nohami“ na strop. Prvý osvetlený vianočný stromček postavili v americkom Menlo Parku 22. 12. 1882.
- Prvé vianočné osvetlenie predstavil Thomas Alva Edison v roku 1879. Prvý svetelný stromček sa dokonca aj otáčal a svetelná reťaz bola zostavená z bielych, modrých a červených svetielok. Na ručne vyrobenej reťazi bolo 80 svetielok.
- Bozku pod vianočným imelom ľudia pripisovali magický význam už v minulosti. Keltskí druidi verili, že do domu prináša šťastie a má liečivú moc. Domácnosť malo imelo ochraňovať pred zlými silami a duchmi, tiež je spájané s plodnosťou. Pár, ktorý sa pobozká pod imelom to malo priniesť šťastie v láske.
- Zvonenie zvončeka na Štedrý deň má svoj pôvod v pohanských dobách a malo odháňať zlých duchov a démonov.
- Text piesne Tichá noc, svätá noc napísal v roku 1816 Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber skomponoval pred Vianocami v roku 1818 melódiu. Prvýkrát bola predstavená v sprievode gitary a dnes je preložená do 300 jazykov a nárečí.
Želáme Vám krásne a pokojné Vianoce!