Tipy na výlety

KALVÁRSKA HORA URPÍN

Kalvária – jeden z najkrajších skvostov Banskej Bystrice. Nachádza sa na severovýchodnom úpätí kopca Urpín. Kalvária znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenia krížovej cesty. Tieto zobrazenia sú hlavnou časťou kalvárie a pripomínajú cestu Pána Ježiša od domu Piláta na horu Golgota.
Kalvárska hora Urpín je v súčasnosti areálom pozostávajúcim z historickej aleje so zastaveniami krížovej cesty, vrcholového kostolíka Povýšenia Svätého Kríža a novostavby kláštora.
Urpínska aleja pozostávala pôvodne zo 71 druhovo rozličných chránených stromov, prevažne lipy veľkolistej (59 stromov), 2 stromov pagaštana konského, 2 stromov agáta bieleho a jedného javora poľného. Všetky stromy sú staré až 250-300 rokov
Kostol Povýšenia Svätého Kríža má vo veži umiestnený 80 kg zvon s nápisom: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora – Urpín, A.D. 2008. Portál kostola dotvárajú dve postavy anjelov, ktorý držia erby mesta a banskobystrickej diecézy.

HORNÝ HARMANEC – HARMANECKÁ JASKYŇA, ŠPANIA DOLINA A STARÉ HORY

Horný Harmanec – Harmanecká jaskyňa. Nachádza sa v nadmorskej výške 821 m na severnom svahu vrchu Kotolnica vo Veľkej Fatre. Pri výstupe od parkoviska je potrebné prekonať výškový rozdiel 260 m, po prístupovom serpentínovom chodníku dlhom 1,4 km.Je to jedna z najvýznamnejších jaskýň na Slovensku, ktorá je aj národnou prírodnou pamiatkou. Má puklinovo-rútivý charakter a vyznačuje sa pozoruhodnými podzemnými priestormi s rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom mäkkého sintra, či množstvom zimujúcich netopierov. Podzemné chodby a siene sú vytvorené v druhohorných vápencoch stredného triasu.
Špania Dolina banícka obec, ktorá je skanzenom ľudovej architektúry a baníckych pamiatok. Obci uprostred Starohorských vrchov dominuje pôvodný ranogotický Kostol Premenenia Pána z roku 1254. Ku vchodu do kostola vedie pozoruhodné drevené kryté schodisko so 162 drevenými schodmi. Na námestí nájdete najvýznamnejšiu banícku pamiatku – budovu Klopačky zo 16. storočia. V Klopačke sa nachádza expozícia tradičných paličkovaných čipiek. Pri Klopačke začína okruh Banského náučného chodníka, ktorý vás prevedie obcou a jej okolím, kde na zastávkach spoznáte históriu obce a baníctva, ktoré je s ňou úzko späté. V obci sú aj unikátne banícke domy z 19. storočia, kombinované stavby z kameňa a dreva, omietané hlinou a bielené vápnom s drevenou šindľovou strechou, ale tiež niekoľko tradičných dreveníc. Nachádza sa tu Historická škola J. Mistríka, banícka krčma a obchod a aj Múzeum medi. Z haldy Maximilián, pamiatky na činnosť miestnych baní, sa vám naskytne pozoruhodný pohľad na panorámu obce a okolitých vrchov. Cez Španiu Dolinu prechádza turistická, cyklistická a pútnická trasa Barborskej cesty smerujúca na Staré Hory.
Staré Hory patrili k najstarším baníckym osadám, keďže boli založené už v 13. storočí. Vrchol rozvoja Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy bol v obci vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút na spracovanie striebra a medi, čo podmienilo rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. V súčasnosti je obec známa predovšetkým ako pútnické miesto. Jeho centrom je Kostol Navštívenia Panny Márie (v r. 1990 bol pápežom povýšený na Baziliku Minor) a tiež blízka studnička so sochou Panny Márie, ku ktorej vedú ružencové schody. Každú prvú sobotu v mesiaci sa tu organizuje púť veriacich, ide o tzv. fatimskú sobotu. Staré Hory boli centrom partizánskeho diania, niekoľko partizánskych zemlianok nájdete v okolí obce dodnes. Nad obcou sa vypína chránený prírodný výtvor „Majerova skala“ s výskytom chránených a ohrozených druhov flóry a fauny.

HRONSEK – DREVENÝ ARTIKULÁRNY KOSTOL

Drevený artikulárny kostol v Hronseku bol v roku 2008 spolu s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka zaradený do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kostol bol postavený na murovanom základe v rokoch 1725-1726, postavenie kostola v tom čase bolo možné len za osobitných podmienok. Objekt musel byť celý z dreva, bez použitia jediného kovového klinca, dokončený presne o rok po začatí výstavby, bez hlavného vchodu do dediny a bez veže. Kostol má amfiteatrálne umiestnené lavice. Kapacita dosahuje až 1100 miest na sedenie. Oltár je barokový z polovice 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou. Stred oltára tvorí obraz Zoslanie Ducha sv. od S. Mijaloviča. Organ z roku 1763 patrí medzí vzácne barokové organy, nemá pedály a má len 6 registrov, je umiestnený nad oltárom. Jeho perfektné akustické možnosti sú využívané aj na zaujímavé komorné koncerty.

DOLNÝ HARMANEC – VODNÝ ŽĽAB V DOLINE RAKYTOVO

V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka na splavovanie rovnaného dreva – vodný žľab. Vybudovaný bol pravdepodobne už v 19. storočí. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 2001. Jeho celková dĺžka je 2450 m. Vodný žľab bol hojne využívaný. Podľa záznamov v rokoch 1916-1921 mesto ročne predalo v priemere 10 tisíc kubických metrov paliva a 9500 kubických metrov úžitkového dreva. Doprava dreva v lesoch mesta Banská Bystrica bola väčšinou riešená spúšťaním suchými šmykmi (rizňami), potom vodnými žľabmi a následne splavovaním po vodných tokoch. Z inventúry mestského lesného majstra Ing. Júliusa Petrovicha z roku 1922 vyplýva, že na území Mestských lesov boli funkčné vodné žľaby v dolinách Cenovo (v dĺžke 4650 m), Prašnica (1840 m) a Rakytovo (2400 m). V žľabe Prašnica sa ročne splavilo až od 2000 do 2500 priestorových metrov dreva.

BANSKÁ ŠTIAVNICA

Banská Štiavnica je mesto ležiace uprostred Štiavnických vrchov a je skutočným pokladom Slovenska. Mesto sa pre svoju unikátnosť nachádza na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Dekrétom Márie Terézie z roku 1735 tu bola založená prvá banská vysoká škola, ktorá bola zároveň jedinou vysokou školou tohto druhu na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej Polytechniky v Paríži. Mesto má prívlastok „strieborná Banská Štiavnica“, čo sa vzťahuje na intenzívnu ťažbu striebornej rudy s najväčším rozmachom v 16. a 17. storočí. Mesto ponúka viac ako 360 zaujímavých pamätihodností a je obkolesené prekrásnou prírodou. Do Banskej Štiavnice sa dostanete aj po značkách Barborskej cesty. Na Sitne (1009 m n. m.) – najvyššom vrchu Štiavnických vrchov je rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad do širokého okolia.
Banské múzeum v prírode (skanzen) bolo sprístupnené v roku 1974 na pôvodných baniach šachty Ondrej zo 16. storočia a štôlne Bartolomej zo 16.-17. storočia. Pozostáva z povrchovej a podzemnej expozície. Na povrchu sa nachádzajú originálne stavby a stroje, podzemnú expozíciu tvoria dva hĺbkové otvory na šachte Ondrej (Bartolomej a Ján) 33 m a 45 m pod zemou. Dĺžka podzemnej trasy je 1300 m. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až po súčasnosť. Je to najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku a ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Glanzenberg je najnovšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea a zároveň je to jedna z najstarších štôlní v štiavnickom regióne. Preslávili ju návštevy viacerých panovníkov (Habsburgovci) v minulosti a významných osobností v súčasnosti. Na počesť najvýznamnejších z nich sa v štôlni nachádzajú pamätné tabule. Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov.
Kammerhofpodáva komplexný pohľad na históriu baníctva na Slovensku, banícku vedu, techniku, vzdelávanie na baníckej akadémii a knižnú kultúru v Banskej Štiavnici. V 16. storočí sa Kammerhof stal sídlom Hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria banské meračské zariadenia, funkčné modely vodočerpacích strojov, pôvodné slávnostné fáracie plášte z 18. storočia a banícke insígnie.

ČIERNY BALOG – ČIERNOHRONSKÁ ŽELEZNICA A LESNÍCKY SKANZEN VO VYDROVSKEJ DOLINE

Čiernohronská železnica – história ČHZ sa začala v roku 1908 budovaním prvého úseku trate z Hronca na Čierny Blh (terajší Čierny Balog) s tradičným úzkym rozchodom 760 mm. O rok neskôr sa začala pravidelná prevádzka. Ďalšie vetvy vedúce do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona boli stavané postupne, ich celková dĺžka dosiahla 132 km. V dobe najväčšieho rozkvetu prevádzku zabezpečovalo 115 zamestnancov a popri zvážaní dreva sa ňou denne prepravilo 200 až 250 osôb. Rozhodnutím Vlády SSR mala byť celá ČHZ do roku 1985 úplne zlikvidovaná. Našťastie ešte v čase pravidelnej prevádzky dňa 18. marca 1982 bol zvyšok železnice zapísaný do Štátneho zoznamu pamiatok SR. V máji roku 1992 po prvý raz vyšiel nový vynovený vláčik po opravenej trati do Vydrovskej doliny. V súčasnosti premáva železnička na trati Chvatimech – Čierny Balog, Čierny Balog – Dobroč a späť. Vozový park pozostáva zo šiestich motorových lokomotív, dvoch parných lokomotív, motorového vozňa M21004 a 10 historických vozňov pozbieraných z úzkorozchodových tratí celého Slovenska aj spoza hraníc.
Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline bol verejnosti sprístupnený v roku 2003. Tvorí ho plocha 150 ha. Na trojkilometrovom náučnom chodníku tu nájdete vyše šesťdesiat zastávok, ktoré názorným spôsobom vypovedajú o lese, jeho funkciách, biológii, histórii, používanej technike, no predovšetkým o význame lesa pre náš život. Najdôležitejším a najkrajším exponátom tohto jedinečného prírodného múzea je samotný les. Bohatstvo jeho tvarov autori skanzenu len využili na zostavenie zaujímavých ukážok toho, čo je pre les a prácu lesníkov v ňom typické.

DOLNÝ JELENEC – STARÉ HORY, LESNÍCKY NÁUČNÝ CHODNÍK JOZEFA DEKRETA MATEJOVIE

Lesnícky náučný chodník Jozefa Dekreta Matejovie má dve vetvy, ktoré začínajú pri pamätníku významného lesníka v Dolnom Jelenci. Kým prvá trasa s dĺžkou 9,5 km a 14 zastávkami vedie cez Veľkú Fatru a prechádza cez osady Horný Jelenec, Valentovú, Rybô, Kohútovú, popod Majerovu Skalu až do Starých Hôr. Druhá trasa s dĺžkou 12,5 km a so 6 zastávkami prechádza cez Starohorské vrchy, vedie Jelenskou dolinou k horárni Jelenská, popod Jelenskú skalu k obnovenému bunkru Mor ho! a ďalej do Španej Doliny. Trasy sú strednej obtiažnosti, priechodné v oboch smeroch, druhá dokonca schodná aj pre cyklistov.

ŠPAŇODOLINSKÝ BANSKÝ VODOVOD

Unikátny historický vodovod, ktorý má niekoľko prvenstiev. Je najstarším dielom tohto druhu na Slovensku, postavený bol už v 16. Storočí a zároveň je najdlhším takýmto dielom s celkovou dĺžkou 36 km. Jeho trasa vedie spod Prašivej, pohorím Starohorských vrchov až do Španej Doliny. Slúžil na privádzanie vody pre banské diela v Španej Doline v časoch jej najväčšej banskej slávy. Trasa vodovodu vedie takmer po vrstevnici s miernym spádom a sčasti kopíruje trasu náučného chodníka z Banskej Bystrice na Donovaly. Trasa vodovodu je zrekonštruovaná, môžete ju sledovať aj vďaka technickým úpravám terénu – zárezom, skalným galériám, násypom, či kamenným múrom. Niektoré časti trasy sú určené na pešiu turistiku, iné aj na cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku.