MESTO – „SKLADAČKA MENŠÍCH DIELIKOV“
Banská Bystrica vznikla ako mesto, ktoré využilo bohatstvo nerastných surovín, ukryté v útrobách zeme, v horách navôkol. Aj preto dostalo mesto do názvu prívlastok „Banská“. So založením slobodného kráľovského mesta a jeho hospodárskym aj kultúrnym rozvojom, sa postupne jeho hranice posúvali a vyrastali aj mnohé osady v okolí. Niektoré z nich sa postupne stali súčasťou samotného mesta. Banská Bystrica má dnes spolu 19 mestských častí, ktoré vám všetky predstavíme. No najprv si prečítajte pár zaujímavostí o miestnych názvoch niektorých častí v meste, ktoré poznáme a bežne používame aj dnes, no možno neviete, prečo sa práve takto nazývajú…
HUŠTÁK, KARLOVO A BANOŠ
Tieto tri názvy patria medzi najstaršie pomenovania, ktoré sa používajú až do dnes. História pomenovania Huštáku siaha do 14. až 15. storočia, kedy sa používali latinské alebo nemecké názvy. Historické jadro mesta vtedy obyvatelia nazývali „Burgstadt“. Južná časť mesta v spodnej polovici Dolnej ulice a na Fortničke, sa nazývala „Hofstadt“. A práve z tohto nemeckého pomenovania vznikol slovenský názov Hušták, ktorý aj dnes označuje priestor na sútoku riek Bystrice a Hrona, rozprestierajúci sa za potokom Bystrica. Kedysi sa tu nachádzalo malebné námestie, nazývané Dolné.
Pozemky v severnej časti mesta patrili v 14. storočí prevažne rodine Karlovcov – preto názov Karlovo. Bola to významná nemecká rodina banských ťažiarov a majiteľov baní, ktorí vlastnili aj najväčší dom na „Ringu“ (námestí) – Kammerhof. Karlovo, ktoré poznáme aj dnes leží na časti pozemkov, ktoré v minulosti patrili do vlastníctva tejto významnej rodiny.
V jednej zo zachovaných svedeckých listín z roku 1379, sa píše: „Banskobystrický richtár Rudelinus a ďalší prísažní spolu s notárom Mikulášom svedčia, že nebohý Peter Karl predal svojho času Michalovi Rosenbergerovi poľnosti ležiace na území mesta vľavo od cesty vedúcej do Ľupče, ktoré kedysi patrili Slovákovi Banušovi (Sclavi Banusch) a ktoré kúpil Peter Karl za 220 florénov.“ Odvtedy poznáme v Banskej Bystrici pomenovanie „Banoš“ v jednej z častí mesta.
JESENSKÝ VŔŠOK, UHLISKO A MAJER
Jeden z chotárov v Banskej Bystrici sa do polovice 19. storočia volal „Za zámok“. Keď sa majiteľom 2/3 pozemkov tohto chotára stal Nikolas Jesenszky, chotár „Za zámok“ sa premenil na „Jesenský vŕšok“. Súbežne s týmto názvom poznáme danú lokalitu aj ako „Kačica“.
Dôležitým remeslom, ktoré úzko súviselo s baníctvom, bolo aj uhliarstvo. Uhlie sa používalo na pohon rozličných banských zariadení. Vyrábalo sa pálením dreva v tzv. milieroch. Do milierov sa ukladali celé kmene stromov, ktoré bolo potrebné dostať bližšie k mestu z okolitých hôr. Najlepšie sa prepravovali jednoducho – splavovaním v koryte potoka. Takto vznikli na potokoch aj „hrable“, kde sa spúšťané drevo zachytávalo. „Horné hrable“ vznikli medzi mestom a Majerom. A blízko hrablí sa potom vyrábalo uhlie. Tak vznikol názov miestnej časti Uhlisko. Výrobu dreveného uhlia koordinoval uhliarsky pisár, ktorý tu mal svoje sídlo. Uhlie sa tu vyrábalo ešte v 19. storočí.
FONČORDA
Nezvyčajný a zvučný názov má tiež sídlisko Fončorda. Pomenovanie dostala podľa huty na spracovanie rúd drahých kovov pomocou ortute. Tento proces sa volá amalgácia a robil sa v amalgámovni – po maďarsky „Foncsorozó-Ház“. Amalgámovňa sa pôvodne nachádzala na okraji mesta, v neobývanej časti, nakoľko proces amalgácie pomocou ortuti bol zdraviu škodlivý. Budova amalgámovne predurčila názov neskoršie stojaceho sídliska, ktoré sa začalo budovať po skončení 2. svetovej vojny. Ako prvé vyrástli rodinné domy pre obyvateľov z vypálenej obce Kalište. Ulica dostala meno Nové Kalište. Sídlisko sa postupne rozširovalo až do dnešnej podoby.
SÁSOVÁ, RUDLOVÁ A KOSTIVIARSKA
Najväčšie banskobystrické sídlisko, vzniklo pri pôvodnej osade Sásová. Tá svoje meno dostala po synovi prvého bystrického richtára – Mikulášovi Sasovi. Ondrejov syn Mikuláš totiž dostal prívlastok Sas. Menej známy je názov Svätý Anton podľa starobylého kostola v Sásovej, ktorý je zasvätený sv. Antonovi a Pavlovi.
Od Sásovej sa časom odčlenila časť chotára v prospech richtára Rudelina. Tak vznikla Rudlová. Obyvatelia Rudlovej sa venovali murárskemu remeslu a poľnohospodárstvu.
Kostiviarsku založil v 13. storočí syn prvého richtára Ondreja, Heinzmann. Preto sa vtedy nazývala Heinzmannova Ves. Nachádzal sa tu mlyn s hámrom na spracovanie surového železa, z ktorého sa vyrábali šable.
UĽANKA A JAKUB
„Ulmanka“, dnes „Uľanka“ získala svoje meno podľa ťažiara Ulmana. Bola to výhradne banícka obec, ktorá patrila banskobystrickým ťažiarom a neskôr banskej komore. Jej obyvatelia pracovali v baniach, neskôr sa živili aj drevorubačstvom a potom aj prácou v závodoch v Harmanci.
V severnej časti mesta, na ceste do Ružomberku, sa nachádza Jakub. Vznikol okolo roku 1255 a vlastnili ho banskí podnikatelia z rodiny Karlovcov. Neskôr Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť a banská komora. V Jakube vybudovali medený hámor, drôtovňu a valcovňu na medený plech. Meno dal obci gotický kostol sv. Jakuba, v ktorom dodnes zvoní jeden z najstarších zvonov na Slovensku.
PODLAVICE A SKUBÍN
Dve susediace obce – Podlavice a Skubín, tvorili kedysi spoločnú obec, zvanú Laskomerské. Táto poľnohospodárska obec patrila ťažiarovi Petrovi Karlovi a neskôr Radvanským, ďalším významným ťažiarom a neskôr aj Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. V Podlaviciach sa nachádzala píla a drôtovňa. Podlavičania aj Skubínčania boli známi ako úspešní povozníci.
RADVAŇ, KRÁĽOVÁ A ILIAŠ
Najväčšou obcou, pripojenou k Banskej Bystrici, bola Radvaň. Písomné zmienky sú známe z 13. storočia, no ľudia túto oblasť obývali už v staroveku. Dokazuje to nález starých keltských strieborných mincí, ktoré sa našli pri vykopávaní základov pre vežu kostola na Hôrke. Obec daroval kráľ Ladislav IV. rybárovi Radunovi a jeho synom. Odtiaľ jej pomenovanie Roduan – Radvaň.
V období feudalizmu Radvaň patrila rodine Radvanských, ktorí tu postavili opevnený kaštieľ uprostred parku. V 17. storočí sa Radvaň stala mestečkom. Radvančania boli zruční remeselníci. Pôsobili tu farbiari, klobučníci, nožiari aj hrebenári. A práve bohato zastúpené remeslá predurčili Radvaň na organizovanie výročných jarmokov. Svoj pôvodný vzhľad si Radvaň uchovala do roku 1978, kedy tu začali budovať nové sídlisko.
Kráľová ako jediná patrila priamo kráľovi. Preto aj jej názov – Kráľová. Bývalo tu služobníctvo Zvolenského hradu, patrila teda k Zvolenskému panstvu. Neskôr sa tu nachádzala továreň na výrobu vojenskej výzbroje z hrončianskej ocele.
Medzi najmenšie časti patrí Iliaš. Vznikol pravdepodobne koncom 13. storočia ako zemepanská osada, ktorú vlastnil Eliáš. V 16. storočí bol Iliaš známy aj ako Horná Peťova. V roku 1930 tu stálo len 23 domov a bývalo 51 obyvateľov. Veľkostatky v chotári obce patrili Badínyiovcom, ktorí v Iliaši postavili liehovar. Na Hrone stál v 18. storočí kamenný mlyn.
KREMNIČKA A RAKYTOVCE
Prvá písomná zmienka o Kremničke pochádza z roku 1291. Preslávila sa hrnčiarstvom. Prvý cech hrnčiarov tu bol známy v roku 1556. Obyvatelia boli aj šikovní furmani a venovali sa tiež poľnohospodárstvu. Nachádzal sa tu tiež liehovar Buchler. Pôda v chotári obce patrila Antonovi Radvanskému. Kremničku však poznáme hlavne kvôli krutým vojnovým udalostiam, keď tu bolo zavraždených 747 ľudí. Na mieste, kde boli zavraždení, dnes stojí Pamätník obetiam fašizmu.
Rakytovce vznikli na území, ktoré získal od kráľa darom, Mikuláš. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, výrobe hrebeňov a nožov. Časť pôvodnej obce – Dolný Rakytovec bol kedysi samostatnou obcou, patriacou rodine Hudoba. V chotári obce sa nachádzali dva kameňolomy.
MAJER A SENICA
Senica patrila rovnako ako viaceré ďalšie časti niekoľkým feudálom a mešťanom. Seničania pracovali najmä ako furmani. Blízkosť mesta ovplyvnila aj vzdelanostnú úroveň miestneho obyvateľstva.
Majer, alebo Meyerhof sa v písomných zmienkach spomína v roku 1454. Obyvatelia pracovali ako povozníci a robotníci v erárnych podnikoch na okolí a v meste. Počas SNP bola v Majeri vojenská nemocnica a nachádza sa tu tiež vojenský cintorín.