BANSKOBYSTRICKÍ RICHTÁRI
Keď Banská Bystrica získala v roku 1255 mestské privilégiá od kráľa Bela IV., jedným z týchto privilégií bolo právo voliť si richtára – najvyššieho predstaviteľa mesta. Táto voľba mala viaceré pravidlá. Zo začiatku mohli byť do tejto funkcie volení len slobodní a majetní mešťania, ktorí vlastnili dom na námestí. Richtár bol volený vždy na jeden rok a nesmel byť volený dvakrát po sebe. Výnimkou bol prvý richtár – Ondrej, ktorý svoju funkciu vykonával doživotne. Na viacročné obdobie mohli byť richtári zvolení od roku 1759. Najvyšší predstaviteľ mesta mal postupne rôzne pomenovania – najprv to bol richtár, potom mešťanosta, starosta, vládny komisár, predseda Revolučného národného výboru a Mestského národného výboru a nakoniec primátor. Súčasný primátor – Ján Nosko, stojí na čele Banskej Bystrice od roku 2014.
VOĽBA RICHTÁRA
Richtár sa volil vždy na Hromnice, čiže 2. februára. Neskôr sa voľba richtára presunula na Nový rok. „Starý rok“ sa vždy ukončil posledným zasadnutím mestskej rady, kde richtár predniesol záverečné vyúčtovanie. Potom predniesol slávnostnú záverečnú reč, tzv. valedikciu, ktorou sa rozlúčil s úradom. Po zasadnutí sa konala slávnostná hostina.
Na Nový rok o štvrtej ráno vyzváňali zvony a obyvatelia sa zhromaždili v Pretóriu. Vypočuli si menoslov kandidátov, z ktorých vybrali troch kandidátov. Po sčítaní hlasov oznámili meno richtára a zvolili členov mestskej rady. Nový richtár prebral úrad 3. januára. Patril k tomu inventár, ktorého súčasťou boli mestské pečate, právne knihy, nevybavené písomnosti, kľúče od mestských brán, pokladnica, vzorové miery a váhy, mosadzný zvonček, richtárska palica, popravný meč a dva turecké koberce. Po tom, ako si nový richtár prebral úrad, ujal sa vedenia a konalo sa prvé zasadanie mestskej rady.
PRVÝ RICHTÁR BANSKEJ BYSTRICE
Prvým známym richtárom na území mesta bol Ondrej, ktorý v tejto funkcii pôsobil od roku 1256 a naposledy v roku 1293. Za svoje zásluhy pre rozvoj mesta sa stal doživotne slúžiacim richtárom. Ondrej bol jedným z pôvodných saských osadníkov, ktorí do Banskej Bystrice prišli na pozvanie uhorského kráľa Bela IV. Ondrej bol podnikateľ a ťažiar, ktorý sa významne podieľal na rozvoji mesta a baníctva v okolí. Za tieto zásluhy ho uhorský kráľ Belo IV. odmenil rozsiahlymi pozemkami a povýšil ho do šľachtického stavu. Ondrej sa stal zakladateľom rodiny Ondrejovcov na území mesta. Jeho synmi boli Heinzmann a Mikuláš Sas. Sas bola prezývka, ktorú mal Ondrejov syn. Potomkovia richtára Ondreja patrili medzi najvýznamnejšie banskobystrické rodiny.
RICHTÁR Z RODU BANSKÉHO
Štefan Jung pochádzal z Kremnice. Narodil sa do významnej baníckej rodiny. Pred založením slávnej Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti dominovali v banských revíroch tri rodiny – Karlovci, Jungovci a Ernstovci. Štefan Jung študoval na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a neskôr sa stal majiteľom niektorých medenorudných baní a aj Špitála svätej Alžbety. V baniach ako prvý zaviedol niektoré bezpečnostné opatrenia. Richtárom Banskej Bystrice bol v rokoch 1450 a 1454.
RICHTÁR – KOSTOLNÝ OTEC, NAJBOHATŠÍ MUŽ V MESTE, ČI ZLATNÍK…
V roku 1529 bol do úradu richtára zvolený Martin Schafar – obchodník s vínom a faktor Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Zároveň však pôsobil, spolu s Henrichom Kidlingerom, aj ako kostolný otec, čo bol kontrolný orgán mesta v spravovaní kostolov a farnosti. V rokoch 1544 a 1547 sa richtárom stal najbohatší vtedajší obyvateľ mesta – Leonard Drachsler. Až deväťkrát sa richtárom mesta stal Krištof Lehner. Vynikajúci zlatník, ktorý sa popri vykonávaní svojho remesla, aktívne podieľal aj na meštianskom a politickom živote mesta. Lehner bol senátorom, hovorcom tzv. vonkajšej mestskej rady, správcom mlynov, Špitála sv. Alžbety a mestského chudobinca. Od roku 1606 sa stal aj členom vnútornej mestskej rady.
ŠÉF PODNIKU NA VÝROBU MLYNSKÝCH KAMEŇOV
Melchior Smrtník patril medzi vedúce osobnosti slovenského meštianstva na prelome 17. a 18. storočia. Bol učiteľom, ktorý najskôr pôsobil v Brezne a v roku 1672 bol prijatý za mešťana Banskej Bystrice. Venoval sa podnikaniu a na území mesta založil podnik na výrobu mlynských kameňov. Bol členom mestskej rady a päťkrát richtárom mesta. Známy je tiež preto, že práve jeho valedikcia – rozlúčková reč s úradom richtára, sa uchovala až do dnešných čias. Uložená je v Štátnom archíve. Zaujímavé je, že do archívov sa nezapisovali všetky valedikcie, len tie mimoriadne hodnotné. Smrtníkova valedikcia bola spísaná a uložená do archívu po jeho náhlej smrti. Zomrel po úmornej ceste na zasadanie Uhorského snemu v Košiciach.
LEKÁR, SUDCA A RICHTÁR V JEDNOM
Lekár Gottfried Moller pochádzal zo slávnej rodiny Mollerovcov. Jeho otec bol lekár Karol Oto Moller. Gottfried vyštudoval medicínu na univerzite v Halle. Pôsobil ako úradný a stoličný lekár, člen mestskej rady, tabulárny sudca Zvolenskej stolice a prísediaci Banského súdu. Funkciu richtára Banskej Bystrice vykonával v rokoch 1761 – 1763. Zaujímal sa aj o vplyv zhubného banského prostredia na zdravie baníkov. Napísal o tom prácu na základe výskumu, ktorý medzi nimi vykonal.
DRUHÝ, NAJDLHŠIE ÚRADUJÚCI RICHTÁR
K významným postavám novodobej histórie mesta Banská Bystrica patril mešťanosta Július Cesnak. Na čele mesta stál dlhých 30 rokov. Do úradu ho menovali, keď mal 30 rokov. Cesnak sa zaslúžil o výrazný hospodársky aj ekonomický rozvoj mesta. V dobe, keď zastával tento úrad, vznikol mestský vodovod napájaný z prameňa v Laskomeri a kanalizácia. Nechal vybudovať hydroelektráreň, vďaka ktorej sa osvetlili nielen domácnosti, ale aj ulice mesta. Cesnak mal výrazné estetické cítenie. Nechal rozšíriť dispozíciu ulíc, mestu dal punc elegancie vďaka vybudovaniu parkov, pestovaných kvetinových záhonov a vodostrekov. V tomto období sa budovali nové ulice, pričinil sa tiež o reorganizáciu mestského lesného hospodárstva a podarilo sa mu presadiť stavbu železnice medzi mestom a Harmancom. Jeho „srdcovkami“ boli založenie mestského múzea, otvorenie jeho prvej expozície a stavba Národného domu. Myslel aj na vzdelávanie, reorganizoval pôvodné školské systémy, zakladal nové školy a nadaných študentov podporoval cez nadáciu, ktorú založil. Počas vojny zabezpečoval zásobovanie obyvateľov potravinami, pomoc chudobným občanom a fungovanie zdravotníckej starostlivosti. Aj to, že na čele mesta stál úctyhodných 30 rokov, svedčí o tom, že ho obyvatelia mesta mali radi a jeho prácu si vážili.
Ak vás zaujímajú mená mužov, ktorí stáli na čele mesta, dohodnite a objednajte si prehliadku Radnice (Nám. SNP 1) v Informačnom centre.