V KNIŽNICI…
Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici bola založená v roku 1926. Prvým knihovníkom sa stal Karol Kiszely, bývalý profesor gymnázia a známy orientalista, ktorý bol členom niekoľkých domácich aj zahraničných vedeckých spoločností.
Základ knižničného fondu pri vzniku knižnice tvorilo 200 kníh, ktoré dostala do daru od ministerstva školstva. Knižnica začínala svoju činnosť v maličkej zasadačke, ktorá bola súčasťou mestského domu.
V roku 1951 sa z Mestskej verejnej knižnice stala Krajská ľudová knižnica. A hneď v nasledujúcom roku sa presťahovala do priestorov bývalého Učiteľského ústavu v Kapitulskej ulici. Knižničný fond sa neustále rozširoval. Knižnica dostala do daru neúplnú zbierku noriem od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave. Od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe získala niekoľko tisíc patentových spisov. Zbierky špeciálnej literatúry sa priebežne dopĺňali a knižnica pôsobila aj vo funkcii Oblastného strediska pre normy a patenty.
Významný medzník v dejinách knižnice prišiel 1. júla 1963, kedy sa pre knižnicu podarilo získať právo povinného výtlačku československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie. Štatút vedeckej knižnice získala vtedajšia Krajská ľudová knižnica v roku 1969. V súčasnosti je Štátna vedecká knižnica jedinou univerzálnou vedeckou knižnicou v regióne stredného Slovenska. Súčasťou Štátnej vedeckej knižnice je aj Literárne a hudobné múzeum a Bábkarsky salón.
ZAUJÍMAVOSTI Z BYSTRICKEJ KNIŽNICE
- Fond knižnice ročne obohatí približne 12 000 dokumentov a 700 až 800 kníh. Vo fonde dominujú tieto odbory: literatúra, jazykoveda, lekárske vedy, pedagogika a práva.
- Stále väčšej obľube sa tešia aj e-knihy. Klasická tlačená kniha má však stále svoje čaro a svojich stálych priaznivcov.
- Najväčší záujem majú návštevníci knižnice o knižné dokumenty z oblasti literatúry, jazykovedy, práva, pedagogiky a histórie. Z periodík sú najčastejšie využívané z oblasti práva, pedagogiky a histórie.
- Najčastejšie požičiavanou knihou je titul Dejiny Slovenska 2 (1526 – 1848).
- Najstarším čitateľom knižnice, ktorý vlastní preukaz čitateľa, je osoba narodená v roku 1924.
Najvernejším čitateľom je pravidelný návštevník knižnice, ktorý do fondu aj sám niekoľko kníh daroval. Tento čitateľ si zatiaľ požičal najviac titulov v jednom roku – 699 knižničných dokumentov. Druhý v poradí mal na konte o vyše polovicu titulov menej. - Knižnica je okrem svojej základnej funkcie aj moderným kultúrnym a vzdelávacím centrom. Jej súčasťou je vybudovaná sieť jazykových študovní, ktoré ponúkajú nielen široký fond literatúry, ale ich cieľom je propagovať kultúru jednotlivých krajín a organizovanie kultúrnych podujatí.
- Od roku 2013 je k dispozícii aj Tvorivé centrum, ktoré je výnimočným priestorom v knižnici. Nachádza sa v moderne a funkčne zariadenej študovni, ktorá je určená na skupinovú prácu, štúdium, posedenie alebo relax.
MILOVAL BYSTRICU A NAŠIEL LÁSKU V KNIHE
V Banskej Bystrici máme okrem Štátnej vedeckej aj ďalšiu knižnicu. Verejná knižnica, ktorá tu má 5 pobočiek v rôznych častiach mesta, nesie meno po jednej z najvýraznejších osobností banskobystrického literárneho života – Mikulášovi Kováčovi. O knižnici, aj o tomto výnimočnom spisovateľovi, sme vám už prostredníctvom týždenníka hovorili.
Ak však plánujete cestu do knižnice, vyhľadajte aj niektorú z knižiek od Mikuláša Kováča. Hoci sa v Banskej Bystrici nenarodil, toto mesto miloval, a tak sa stalo súčasťou mnohých jeho nádherných básní. Asi najznámejšou z nich je „Moje mesto“. No príbeh sa v meste pod Urpínom odohráva aj v ďalších, napríklad – Krajina pod Urpínom, Dom v Hornej ulici č. 21, Staré domy pod Urpínom…
MESIAC, KTORÝ PATRÍ KNIHÁM
Z marca sme ukrojili už viac ako polovicu dní a tak vám isto neušlo, že prvý jarný mesiac je aj Mesiacom knihy. Je tomu tak už desiatky rokov. Presnejšie, od roku 1955. Ale viete prečo? V spomínanom roku vyhlásili v bývalom Československu marec za Mesiac knihy na počesť Mateja Hrebendu.
Tento spisovateľ sa výrazne zaslúžil o rozširovanie slovenských a českých kníh medzi čitateľov na celom Slovensku, v Čechách, ale aj v Dolnej zemi. Snažil sa primäť ľudí k čítaniu kníh a tým aj k lepšiemu poznaniu a vzdelaniu. V 19. storočí to bola veru veľká vec. Obyčajní ľudia totiž na čítanie nemali čas. A ak aj čas mali, všeobecná mienka hovorila, že čítajú iba vzdelanci. Hrebenda voči tomuto tvrdeniu celý život bojoval. Knihy zachraňoval, knihy rozdával, aj ich zbieral. Miloval ľudové piesne a rozprávky a zbieral ich podobne ako Ján Kollár, či Pavol Dobšinský.
Sám mal vrodenú očnú chybu, ktorá ho postupne pripravila o zrak. To však jeho lásku ku knihám vôbec nezmenilo. Ako 9-ročný už nemohol čítať pri svetle, ako 15-ročný ani vo dne. Keďže nevidel, chodil od domu k domu a prosil iných, aby mu čítali.
Život mal veľmi ťažký, no napriek tomu bolo jeho srdce naplnené láskou a radosťou. Kadiaľ chodil, tam roznášal svetlo. Bol to veľmi skromný muž, tešil sa z každej maličkosti. Najväčším darom mu vždy bola kniha. Aj keď bol slepý, videl oveľa viac, ako mnohí iní, hoci ich oči boli zdravé. Knihy videl srdcom, nepotreboval oči.
A tak je od roku 1955 marec Mesiacom knihy. Jednoducho preto, že knihy sú zázračné a oplatí sa ich milovať. Ako ste na tom vy? Máte radi knihy? Máte práve teraz nejakú rozčítanú?