V minulosti sa ako stavebný prvok na budovy väčšinou využívalo drevo. Tak to bolo aj v stredovekej Banskej Bystrici, kde bola stále väčšina domov a hospodárskych budov z dreva. V kuchyniach sa navyše varilo na otvorenom ohni, preto stačila len malá iskrička, aby vznikol požiar. Najväčší z nich na čas zastavil úspešne sa rozrastajúce a prosperujúce mesto a navždy zmenil jeho tvár.
NEPOSEDNÝ UHLÍK A LETNÁ VÍCHRICA
Všetko sa to začalo pred 260. rokmi, 3. augusta 1761, v Medenom hámri, keď požiar zachvátil tesársku dielňu. Vznikol presne tak, ako vo väčšine prípadov – zo zle zahasenej pahreby, pri príprave jedla. Aj tesári sú len ľudia a potrebovali jesť. V ten deň – bol to pondelok, sa dohodli, že si opečú baranie stehno. Uhlíky v pahrebe však zle uhasili a oheň si razom našiel cestičku k prístrešku. Aby sme boli spravodliví, výrazne mu pomohol silný víchor, nezvyčajný v tomto letnom čase, čo sa preháňal mestom už niekoľko hodín. Stačil jeden neposedný uhlík a katastrofa bola na svete.
Razom začali horieť postupne všetky vyhne a ostatné hospodárske budovy, domy robotníkov a úradníkov v hámri. Šopy naplnené po okraj úrodou z čerstvo ukončenej žatvy v susednej Lazovnej ulici vzbĺkli ako dobre napustená fakľa. Prudký severný vietor sa postaral, aby skaza poľahky skákala zo strechy na strechu.
TRHOVÝ PONDELOK
Čo čert nechcel, 3. august bol zrovna pondelok, kedy sa do Bystrice hrnulo ľudu zo široka-ďaleka na pondelkový trh. Krik a hurhaj pobudili ľudí v meste ešte pred svitaním, no keď všetci bežali ratovať cez Striebornú a Lazovnú bránu, pri kostole zbadali, že ďalej sa už nedostanú a červená páľava sa valí na mesto. Otočili sa teda späť a bežali, čo im sily stačili, ďalej od ohňa, na druhý breh Hrona až hore na Kalvársku horu. Odtiaľ sa len bezmocne prizerali, ako žeravé plamene poľahky ničia mesto priamo pred ich očami.
Oheň bol tak ozrutný, že hoci veľa domov už malo murované základy a hlboké pivnice, horúčava ich tak zničila, že popraskali a na prach sa rozpadávali, ako keď uhlík dobre zhorí v pahrebe. Oheň besnel takou rýchlosťou, že nanešťastie veľa ľudí v horiacom dome pochoval. Na druhý deň, bolo ráno v meste mĺkve, smutné a čierne. Všade dym a skaza, štipľavý dym sadze do pľúc nanášal. A ten zápach! Tí, čo prežili, videli také hrôzy, že mnohí z toho ochoreli a tak sa na druhý svet aj po požiari pobrali. A ďalší sa ešte dlho z chorôb liečili.
TIEŇ NAD MESTOM, KEĎ OHNIVÝ KOHÚT KONEČNE STÍCHOL
Keď postupne videli, koľkú skazu požiar v meste spôsobil, nikomu nebolo do reči. Škody na majetku vyčíslili na dva milióny zlatých. Oheň si nevyberal, bral rad za radom, čo mu prišlo do cesty. „Ohol chrbty“ a „zrazil hrebienky“ aj najkrajším budovám, zničil aj samotný hrad.
Zhorel Pharhoff, kde bývali chudobní, ktorých len ich ruky živili a odtiaľ už poľahky iskry skočili na hradobné múry a do hradu. Múry sa na niekoľkých miestach od horúčavy celé popukali a na prach porozpadávali. Zhorela veža – zvonica a zvony padli dolu, kde sa úplne roztopili! Dokonca aj ten veľký – Generál! Ani po siedmych mestských kanónoch nič neostalo. No ani hradné kostoly nezostali uchránené. Na „Slovenskom“ horela len strecha a do vnútra sa oheň nedostal. No za to farský kostol takmer do tla vyhorel! Najprv strecha aj klenby popadali. Čo však bolo najhoršie, ako fakľa vzbĺkol hlavný oltár! Majstrovské dielo rezbára Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár bol väčší, vyšší, ako ten levočský – no nezostala po ňom ani triesočka. Zhorela hlavná loď aj 5 bočných kaplniek. Len tá, ktorá nesie meno svätej Barbory, bola zázrakom ušetrená a takmer nepoškodená.
Z mestskej veže spadli hodiny, zhorel celý špitál aj s kostolom, mlynom a nemocnicou dole pri Bystričke. Budova Jezuitského kolégia zhorela tak, že nezostalo jediné okno, skriňa, obraz, dokonca ani dvere do pivnice oheň neušetril.
Na námestí najväčšie plamene šľahali z Kammerhofu, ktorý prišiel o celý krov, pivovar a stajne s maštaľami vzbĺkli a za okamih zhoreli ako najmenšie stebielko trávy. Za živa zhoreli mnohé zvieratá a oheň preskočil aj na druhý breh Hrona, Urpín horel smerom na Mičinú.
KEĎ NIKOMU NIE JE DO REČI
Požiar vo svojich útrobách pochoval vyše 120 osôb, do tla zhorelo 305 budov a aj z tých 109, ktoré zostali, mali mnohé narušené strechy a krovy, ktoré sa poohýbali od obrovskej horúčavy. Vinníkmi, po vypočúvaní o tri týždne neskôr, uznali troch spomínaných tesárov v dielne v hámri, ktorí si varili baraninu a zle uhasili uhlíky. Odsúdili ich na päť rokov nútených prác v okovách s plácou len na úhradu stravy. Nakoniec im znížili trest na dva roky, keďže požiar rozšírila nepredvídateľná víchrica.
Po tomto požiari v meste prijali viaceré nevyhnutné opatrenia a bola vyhlásená verejná zbierka na opravu mesta. Banská komora mestu ponúkla zdarma drevo na opravu a stavbu domov, župa zas povozy. Panovníčka Mária Terézia odpustila mestu na tri roky platenie kontribúcie a mestskej dane.
A BYSTRICA UŽ NIKDY NEBOLA TAKÁ AKO PREDTÝM…
Požiar z 3. augusta 1761 mesto tak výrazne poznačil, že jeho vzhľad sa navždy zmenil. Mestskí páni postupne rozhodli o asanáciách, rekonštrukciách a opravách, na niektoré budovy sa však dlhé roky nedostalo. Mesto postupne dostalo nový, barokový vzhľad. Štíhle veže nahradili kypré cibuľkové čiapočky, vo vnútornom meste bol prísny zákaz stavať drevené domce, komíny, či hospodárske budovy. A námestie sa postupne vytvarovalo do takmer dnešnej podoby – kamenné domy natlačené jeden k druhému, tak ako ich obdivujeme aj dnes.
Vedeli ste že…
- Už v tom čase dobre fungoval výstražný systém. Na Hodinovej veži sa nachádzala stála strážna služba, ktorá mala za úlohu kontrolovať, či sa do mesta blíži nepriateľ, ale zároveň aj to, či niekde nevypukol požiar. Ako sme spomínali, požiare boli v tom čase pomerne bežnou záležitosťou a z Hodinovej veže bol najlepší výhľad na celé mesto aj do okolia.
- V prípade požiaru stráž na veži vyvesila smerom k požiaru červenú zástavu počas dňa, alebo lampáš v noci a trubači na mestskej ochodzi okamžite trúbili na poplach.
- Inšpiráciou nám bolo rozprávanie Emila Jurkoviča o ničivom požiari v kronike Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica.