„Iba v tme môžete vidieť hviezdy.“ (Martin Luther King)
Počuli ste už niekedy zaujímavé slovné spojenie – park tmavej oblohy? Park tmavej oblohy označuje územie, kde je veľmi nízka úroveň svetelného znečistenia. Jednoducho je to miesto, kde je tma tmou a vďaka tomu sa nám nad hlavami otvára čarovný svet plný hviezd. Je to miesto ako stvorené na pozorovanie nočnej oblohy. V parkoch tmavej oblohy chodia za hviezdami obyčajní ľudia aj publikum odborníkov, ktorí zdieľajú informácie o tejto problematike. Park tmavej oblohy zároveň významne chráni nočnú oblohu s hviezdnym nebom a krajinu.
Najstaršia nemenná oblasť, ktorá je označená ako park tmavej oblohy sa nachádza v ďalekom kanadskom Ontáriu v Torrance Barrens. Na celom svete je vyčlenených spolu 40 oblastí parkov a rezervácií tmavej oblohy. V Európe ich je 17 a 3 parky sa nachádzajú na území Slovenska.
Slovenským najstarším parkom tmavej oblohy je oblasť Polonín, najmladším je park tmavej oblohy vo Veľkej Fatre, ktorý bol vyhlásený v roku 2015. K nim ešte patrí Beskydská oblasť s parkom tmavej oblohy, ktorá sa rozprestiera na území Slovenska aj Česka.
Svet už od 19. storočia neustále bojuje s rozširujúcim sa svetelným smogom a situácia v tomto smere sa stále zhoršuje. Najviac postihnuté sú veľké mestské aglomerácie. Svetelné znečistenie predstavuje svetlo s nežiaducimi účinkami, ktoré je rozptýlené v ovzduší a umelo pridané do nočnej krajiny. Jednoducho povedané – svietime aj tam, kde to vôbec nie je potrebné. Takto umelo vytvorené svetlo však veľmi nepriaznivo pôsobí nielen na rastliny a živočíchy, ale aj na človeka. Svetelné znečistenie spôsobuje narušenie ekosystémov a väzby v nich a preto by sme mali urobiť všetko pre to, aby bolo narušenie tmy počas noci čo najmenšie.
KRIŠTÁĽOVO ČISTÁ OBLOHA NAD KRÍŽNOU
Park tmavej oblohy Veľká Fatra vznikol pri príležitosti Medzinárodného dňa svetla 2015 ako tretia oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na tomto území, vzdelávať v problematike ochrany nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, propagovať a ochraňovať tmavú nočnú oblohu ako základ ochrany prírodného prostredia pred svetelným znečistením. Park má výbornú kvalitu nočnej oblohy a preto je toto miesto predurčené amatérskym astronomickým pozorovaniam a rozvoju astroturistiky.
Nachádza sa v masíve vrchu Krížna v blízkosti hotela Kráľova studňa. Park je dôležitou súčasťou ochrany hviezdneho neba, pretože boj so svetelným znečistením sa stal jeden z vážnych environmentálnych problémov súčasného sveta. Hviezdne nebo nad Krížnou však patrí k naozaj krásnym kúskom nočnej oblohy, kde si môžete vychutnať panoramatický výhľad na oblohu posiatu hviezdami. Na deväťmiestnej Bortleho stupnici sa táto oblasť nachádza na stupni 3, pričom najlepší je stupeň 1. Takto tmavá obloha sa však dá nájsť iba v oblastiach, ktoré sú v úplnej divočine, vzdialené tisícky kilometrov od civilizácie. Jednotkou je označená napríklad obloha nad púšťou Kalahari. V extrémne husto osídlenej Európe je dosiahnuť na 3. stupeň veľmi vzácny výsledok.
Na oblohe nad Krížnou je možné pozorovať aj bez ďalekohľadu takmer dvetisíc hviezd. Park má v súčasnosti rozlohu 325 hektárov. Astroturisti majú na Kráľovej studni skvelé podmienky, často tu môžu pozorovať oblohu spolu s astronómami z banskobystrickej hvezdárne, či planetária M. Hella (Žiar nad Hronom), ktorí pozorovania spestria odbornými prednáškami a umožnia turistom pozorovať oblohu pomocou astronomických ďalekohľadov, čo je skutočne nádherný zážitok. S nimi hviezdy získajú svoje meno aj vo vašich očiach. Hvezdári vám pomôžu hľadať odpovede na všetko ohľadom nočnej oblohy a všetkých divov, ktorých je schopná. Nádherné panoramatické výhľady tu zažijete v noci, ale rovnako nádherné sú aj rána s vychádzajúcim slnkom, či malebné výhľady počas slnkom zaliatych dní.
„Všetci sme uväznení v bahne, ale niektorí z nás sa pozerajú na hviezdy.“ (Oscar Wilde)
ASTRONOMICKÁ BYSTRICA
Pozorovania nočnej oblohy sú s nami od počiatku ľudstva. Každý z nás rád občas zdvihne oči k oblohe a niekedy sme doslova zaskočení nádherou, ktorú sa nám pošťastí uvidieť, ak je okolo nás dostatočne tma. Počiatky astronómie v našom meste presne určite nevieme, ale dá sa predpokladať, že bohatí mešťania si platili astronómov – hvezdárov podobne, ako tomu bolo zvykom aj na kráľovských dvoroch.
AUTOR PRVEJ KNIHY O ASTRONÓMII NA SLOVENSKU
Jakub Pribicer bol významným banskobystrickým astronómom, ktorý v 16. storočí napísal vôbec prvú knihu o astronómii na Slovensku – Traktát o kométe (v roku 1577). V tomto roku sa totiž na oblohe objavila veľká kométa v súhvezdí Kozorožca. Radní páni sa obrovskej hviezdy s chvostom zľakli, preto žiadali o vysvetlenie odborníka. Hvezdárom v Banskej Bystrici bol vtedy Jakub Pribicer. Pochádzal z Banskej Bystrice. Hviezdy a astronómiu študoval v Nemecku. Po štúdiách sa vrátil domov a v meste pôsobil v mestskej latinskej škole. Venoval sa rôznym umeniam, ale najviac mu učarovali hviezdy.
Rád prijal výzvu na spracovanie pojednania o tom, čo prinesie zjavenie kométy obyvateľom mesta. Tak vznikol najstarší banskobystrický astronomický spis „Tractatus de Cometa, qui sub finen anni a nato Christi 1577“. V nasledujúcom roku spis vytlačila tlačiareň Krištofa Škultétyho a spis sa stal najstaršou písomnou pamiatkou svetského významu na území Slovenska. V traktáte Pribicer vysvetľuje, aká je podstata komét a hovorí o možných zhubných následkoch pod jej pôsobením. Samotný traktát sa nepodarilo zachovať, ale zachovala sa zmienka o existencii traktátu v diele Emila Jurkoviča z roku 1901. Mestský archivár naň upozornil členov astronomického krúžku pri Dome osvety v Banskej Bystrici a vďaka nim sa v roku 1958 dostali fotokópie z jediného exempláru v Lipsku do vlastníctva banskobystrickej hvezdárne, mestského archívu a do Matice slovenskej.
Jakub Pribicer bol najstarším synom mestského senátora Sebastiana Pribicera. Pôvodne bohatá rodina postupne schudobnela a preto nadaný syn študoval v Nemecku na náklady mesta. Pribicerovci bývali v dolnej časti námestia v dome č. 11.
HVEZDÁRI V BANSKEJ BYSTRICI
Medzi ďalšie známe osobnosti bystrickej astronómie určite patria Karol Zenger, ktorý v rokoch 1853 – 1861 pôsobil na katolíckom gymnáziu ako profesor. Robil astronomické pozorovania a v roku 1855 založil meteorologickú stanicu, ktorá bola funkčná viac ako polstoročie. Neskôr odišiel do Prahy a meteorologické pozorovania zastúpil profesor Jozef Szakmáry, ktorý viedol aj meteorologický ústav. Neskorší popularizátor meteorológie, študent banskobystrického gymnázia, Ján Alojz, napísal 8 kníh s tematikou astronómie
VARTOVKA, KTORÁ PÔVODNE VÔBEC NEBOLA HVEDZÁRŇOU
Najznámejšou astronomickou stavbou Banskej Bystrice je hvezdáreň na Vartovke s veľmi zaujímavou históriou svojho pôvodu. Vrch získal pomenovanie podľa pozorovacej veže, ktoré sa stavali na vybraných miestach. Vartovka (strážnica) nad Banskou Bystricou tu vznikla v roku 1587.
Podľa historických dokumentov ju zhotovil staviteľ, ktorý postavil aj mestské hradby. Bol ním Talian Ferrari. Keď strážna veža stratila svoju pôvodnú funkciu – včas vystríhať mešťanov pred blížiacim sa nebezpečenstvom, prevažne pred Turkami, stalo sa toto miesto vyhľadávaným miestom výletov a veža vyhliadkou. Vyhliadková veža sa zachovala až do polovice 20. storočia. Kľúč na ňu sa požičiaval v lekárni U murína na Hlavnom námestí.
Počas 2. svetovej vojny bola veža poškodená a hrozilo jej zrútenie. Členovia vtedajšieho astronomického krúžku sa však rozhodli ju zachrániť a navrhli vežu prebudovať na ľudovú hvezdáreň. So stavbou sa začalo v roku 1958. Ľudová hvezdáreň bola otvorená začiatkom mája pred 60. rokmi.
„Svietia hviezdy na nebi pre to, aby každý našiel tú svoju?“ (Antoine de Saint-Exupéry)
SLNEČNÉ HODINY
Ďalšou astronomickou zaujímavosťou Banskej Bystrice boli slnečné hodiny. V minulosti ich bolo v meste až trojo. Jedny sa nachádzali na dvornej fasáde Jezuitského kolégia v Kapitulskej ulici č. 8, druhé na Šikmej veži. Slnečné hodiny sú tu umiestnené aj dnes. Tretie boli údajne umiestnené na veži Mestského hradu. V súčasnosti sa nachádzajú jedny slnečné hodiny na činžiaku v mestskej časti Sásová a ďalšie na obytnom dome v Dolnej ulici č. 58.
ASTRONÓMIA DNES
Po skončení 2. svetovej vojny začali vznikať prvé astronomické krúžky v Banskej Bystrici. Prvý krúžok, ktorý vznikol v meste po roku 1945 založil Lukáš Drozd, profesor Štátneho gymnázia Andreja Sládkoviča a bol zameraný na vizuálne pozorovanie meteorov. Z pozorovateľne, ktorá sa nachádzala na streche školy pozorovali planéty, kométy a iné úkazy.
V roku 1952 bol založený ďalší astronomický krúžok mladými nadšencami pri n. p. Smrečina a viedol ho Emil Javorka. Ďalší krúžok astronómie bol založený v roku 1955 pracovníkmi Domu osvety a jeho predsedom bol doc. Jozef Fraňo. Hlavnou úlohou krúžku bolo vybudovanie hvezdárne II. typu na kopci Graniar, ale nakoniec sa rozhodlo pre výstavbu hvezdárne na Vartovke. V období rokov od 1961 až do dnes na území mesta pracovali rôzne astronomické, prírodovedné a iné záujmové krúžky, ktoré usmerňovali pracovníci Hvezdárne v Banskej Bystrici.
„Nemôžete ísť nikam, len všade, tak iba pokračujte v pohybe pod hviezdami.“ (Jack Kerouac)