ČO JE TO ORLOJ
Orloj, alebo tiež „horológium“, čo znamená „hodiny“. Špeciálne sa takto označovali hodiny na vežiach, verejných budovách, alebo v chrámoch. Dnes ako orloj označujeme hodiny, ktoré okrem času ukazujú vďaka zvláštnemu mechanizmu aj niektoré iné ukazovatele – napríklad polohu nebeských telies na oblohe, či kalendár. Veľký „boom“ orloj zaznamenal najmä v období stredoveku a novoveku, kedy orloje dosiahli vrchol v spojení astronómie, matematiky a mechaniky. Najčastejšie ukazovali, okrem času, aj polohu Slnka a Mesiaca.
Orloje sú dodnes vyhľadávanou atrakciou v mnohých mestách na svete. Tie najkrajšie nájdete napríklad v Kodani, Norinbergu, Padove, Benátkach, Strassburgu, Paríži, Londýne, Moskve, či Prahe.
BANÍCKY ORLOJ V MESTSKOM HRADE
Budovu Barbakánu, pôvodného opevneného vstupu do areálu Mestského hradu, zdobí nový Banícky orloj. Má podobu „výkladnej skrinky“ v gotickom štýle s tromi poličkami, pričom v každej z nich je samostatný kompozičný celok s baníckym motívom. Zhotovený je z pozinkovanej ocele a niektoré prvky orloja sú pohyblivé. V pohybe je ho možné vidieť každú celú hodinu a večer je i osvetlený.
Prvá polica s najmasívnejšími stĺpmi zobrazuje podzemie – baňu a štôlňu s baníkom, ako symbol majoritnej časti historického obyvateľstva. Na druhom poschodí sa nachádza hámor s kováčom pri stupe, ktorý spracováva vyťaženú surovinu. Obrazom preteká rieka, ako symbol všetkých vodných tokov v okolí, ktoré boli nevyhnutné na pohon strojov a zariadení v baniach. Špaňodolinský Kostol Premenenia Pána pripomína všetky banícke obce a mestá, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou baníckeho stredovekého Slovenska.
Najvyššia „polička“ zobrazuje Banskú Bystricu – mesto, ktoré má svoje nezameniteľné miesto vo svete. Jazdcom na koni je Jakub Fugger Boháč, jedna z najvýraznejších postáv nášho mesta z obdobia jeho najväčšej slávy. Nechýba ani loď „Bom Jesus“, ktorej vrak sa našiel v mori pri pobreží Namíbie. Voz je symbolom vývozu výrobkov a surovín z Bystrice do celého sveta. Srdcom mesta v minulosti, a aj dnes, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa nachádza v hradom areáli.
ŠPAŇODOLINSKÝ BANÍCKY ORLOJ
Špaňodolinský orloj je rovnako dominantou a pútavou atrakciou námestia v dedinke, učupenej pod Panským dielom. V pozadí malebných baníckych domčekov sa čnie obrovská halda – kopec vytvorený z vyťaženej hlušiny pri získavaní rudy v podzemí okolitých kopcov.
Zatvorený orloj zobrazuje skalnú stenu, ktorá sa pravidelne – otvára a návštevníkom odhalí čarovný svet vo svojom vnútri. S otvorením orloja celý čas znie zvuk baníckeho klopadla, ktoré bolo kedysi neodmysliteľnou súčasťou života v obci. Na vrchu orloja stojí svätý Klement, patrón a ochranca baníkov.
V povrchovej časti orloja, ktorá je viditeľná aj po uzatvorení „skaly“, je umiestnený kostol, niekoľko domčekov, klopačka a šachta, ktorou sa schádza do útrob skaly – do bane. Dvaja baníci tu klopkajú, búchajú a roztĺkajú rudu. Baňa vo svojom vnútri zobrazuje niekoľko štôlní, ktoré odbočujú zo šachty. Je plná baníkov, ktorí oddeľujú skalu, nakladajú na vozíky, vozia ju a vyťahujú šachtou na povrch…
- V letných mesiacoch môžete vidieť špaňodolinský orloj otvorený o 9:00, 11:00, 13:00, 15:00 a 17:00 h. V zimných mesiacoch o 11:00, 13:00 a 15:00 h.
- www.visitbanskabystrica.sk/art/banicky-orloj/
- Náš tip: výlet do Španej Doliny
www.visitbanskabystrica.sk/leisure_poi/do-malebnej-dedinky-pod-ochranou-permonikov-spania-dolina/
JEDINÝ SLOVENSKÝ ORLOJ
V jednej kysuckej dedinke, ktorá sa volá takmer rovnako ako naše mesto – Bystrica, ale úplne presne je to Stará Bystrica, majú jednu svetovú zaujímavosť. Je ňou Slovenský orloj. Prvý orloj na Slovensku, ktorý je zároveň najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Veľmi zaujímavá stavba patrí medzi najmladšie, ale aj najpresnejšie orloje na celom svete. Nájdete ho rovno na námestí obce. Kompozícia diela predstavuje sediacu Sedembolestnú pannu Máriu, patrónku Slovenska. V šiestich drevených výklenkoch sa nachádzajú bronzové sochy významných slovenských dejateľov – Ľudovíta Štúra, Antona Bernoláka, M. R. Štefánika, ale aj busta Pribinu, kráľa Svätopluka a Andreja Hlinku. Keď orloj odbíja celú hodinu, promenádujú sa po orloji figúrky svätcov – sv. Cyril a Metod, Svorad, Benedikt, Bystrík, Vojtech a sv. Gorazd. Vo vežičke sú umiestnené dva zvony. Jednej z nich slúži ako zvukové pozadie práve týmto svätcom. Druhý zvon odbíja celé hodiny a polhodiny.
Dominantou orloja je však modro-červeno-čierny astroláb, čiže ciferník s astronomickými údajmi, ktorý robí orloj orlojom. Farebné dosky astrolábu vyjadrujú fázy dňa – čierna je astronomická noc, červená predstavuje úsvit a súmrak a modrá obzor. Starobystrický astroláb, riadený počítačom zhotovili v Prahe. Aj vďaka technológii, ktorá ho ovláda patrí k najpresnejším na svete.
SOLÚNSKI BRATIA NA SLOVENSKOM ORLOJI
Začiatkom júla sme slávili sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa stali výraznými osobnosťami, spojenými s históriou našej krajiny. Aj naši predkovia im vzdávali úctu, zasväcovali im kostoly, zobrazovali ich na oltárnych obrazoch a stali sa aj súčasťou vyobrazenia svätcov v rôznych figurálnych výjavoch. A ako sme už spomenuli, ich podobizne sú tiež súčasťou Slovenského orloja v Starej Bystrici. Zasvätený je im aj Kostol sv. Cyrila a Metoda v Selciach, ktorý patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrice. Okrem Seliec pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynceľovej, Nemciam, Balážom a Priechodu. Gotický kostol z roku 1222 bol začiatkom 16. storočia rozšírený a obsahuje i vzácne pamiatky z 15. – 19. storočia. Pri kostole je morový stĺp a chránená 140-ročná lipa.
CYRIL A METOD
Svätí Cyril a Metod, boli v roku 1980 vyhlásení za spolupatrónov Európy. U nás si ich uctievame predovšetkým ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Pochádzali z gréckeho mesta Solún – Thessaloniki. Narodili sa do bohatej a pobožnej rodiny. Ich otec Leontios mal vysoké postavenie v štátnej správe, bol tzv. drungáriom. Preto bolo aj pre bratov povinnosťou poznať dobre tiež jazyk Slovanov. V tej dobe totiž v okolí Solúna žilo veľa Slovanov a Macedónski Slovania považovali Solún za svoje hlavné mesto.
Starší z bratov – Metod sa narodil okolo roku 815 ako Michal. Metod je jeho rehoľným menom. Mladší Konštantín sa narodil okolo roku 827 a jeho rehoľným menom je Cyril. Obaja bratia boli nesmierne vzdelaní a múdri muži. Metod vyštudoval právo a stal sa dôležitým a vysokopostaveným úradníkom, neskôr aj správcom župy so slovanským obyvateľstvom. Cyril sa zameral na štúdium filozofie a teológie. Po ukončení štúdií dal prednosť cirkvi a stal sa knihovníkom v patriarchovom paláci a tajomníkom cirkevnej správy. Bratia sa skvelo dopĺňali. Starší Metod bol praktickejší, mladší Cyril bol zas veľmi výrečný, s výbornou schopnosťou vysvetľovať kresťanské učenie. Aj preto bratov často posielali na rôzne misie. Tak sa dostali aj na územie Veľkej Moravy, kde šírili kresťanstvo, kultúru a vzdelanosť. Ešte predtým boli na misii na území Ukrajiny, kde sa našli pozostatky pápeža svätého Klementa, ktorý tu zahynul počas svojho vyhnanstva v exile.
Cyril pred cestou na Veľkú Moravu zostavil slovanské písmo – hlaholiku, ktorá sa stala predchodcom cyriliky. Hlaholikou sa mohli zapisovať texty do staroslovienskeho jazyka. Cyril preložil celú liturgiu – bohoslužobné texty, aj časť Biblie. Dovtedy sa totiž pri bohoslužbách a liturgických obradoch využívali len tri jazyky – gréčtina, hebrejčina, alebo latinčina.
Po návrate do Ríma, aj s pozostatkami sv. Klementa, ich vtedajší pápež Hadrián prijal s veľkým nadšením a vyhovel všetkým požiadavkám Solúnskych bratov. Podarilo sa im teda veľké víťazstvo, kedy pápežský stolec uznal staroslovienčinu ako ďalšiu bohoslužobnú reč.
Neskôr sa späť na Veľkú Moravu vybral už len starší z bratov, Metod. Cyril v Ríme ochorel a čoskoro zomrel. Metodova cesta na Veľkú Moravu tiež trvala veľmi dlho, nakoľko úspechy Solúnskych bratov vyvolali rozhorčenie a nevôľu u franských biskupov, ktorí ho dali uväzniť. Až v roku 873 sa Metod konečne dostal na Veľkú Moravu, kde bol uvedený do úradu arcibiskupa. Franskí biskupi však naďalej Metoda a jeho učeníkov očierňovali, až ich nakoniec z Veľkej Moravy vyhnali. Ich misia pokračovala v Bulharsku, Dalmácii, Chorvátsku a ďalších územiach. Na Veľkej Morave zostal len Metod, kde aj zomrel v roku 885. Pred svojou smrťou stihol dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny a za svojho nástupcu určiť žiaka Gorazda.
VEDELI STE ŽE?
- Cyril a Metod pochádzali z mnohopočetnej rodiny, čo bolo v 9. storočí úplne normálne a aj prirodzené. V tom čase deti často umierali hneď po narodení, či v rannom detskom veku na rôzne detské ochorenia, preto mávali rodičia viac detí. Byzantský vysokopostavený úradník Leontios nebol výnimkou – najstaršieho syna Michala (Metoda) a najmladšieho syna Konštantína (Cyrila) delilo 12 rokov. Bratia si však aj napriek veľkému vekovému rozdielu veľmi rozumeli a preto veľkú časť života prežili na spoločnej púti.
- Bratia pochádzali z bohatej rodiny, ktorá mala svoje postavenie aj povinnosti. Deti sa preto od malička učili gréčtinu, ktorá bola úradným jazykom a tiež latinčinu. Obaja ovládali aj slovanský jazyk, ktorý ich naučila ich matka Mária, ktorá mala slovanský pôvod.
- Metod vyštudoval právo, neskôr však vstúpil do kláštora, aby mohol svoje štúdium ďalej prehlbovať. Konštantín sa stal uznávaným vysokoškolským profesorom a aj preto možno dostal prezývku „filozof“.
- Ich vzdelanie ich predurčilo na ďaleké cesty do rôznych kútov ríše, kde učili ľudí jazykom, kultúre a šírili kresťanstvo. Na svojej misii na Veľkej Morave stihli za štyri roky toho naozaj veľa. Založili slovanské učilište, kde vzdelávali svojich nasledovníkov. Pomohli rozšíriť kresťanstvo, vzdelávanie, literatúru, písomníctvo a spravili poriadok aj v práve.
- Legenda hovorí, že Konštantín dostal od Boha znamenie, ktoré mu predpovedalo jeho smrť. Konštantín sa na to pripravil, 50 dní pred svojou smrťou vstúpil do kláštora a v pokoji počkal na smrť. Zomrel 14. februára 869 v gréckom kláštore sv. Praxedy.
- Metod mal veľa neprajníkov. Na jar 870, Metoda zatkli a odsúdili na doživotie v kláštore, kde ho vo väzení údajne aj mučili. O dva roky neskôr ho oslobodil nový pápež Ján VIII.
- Nie všetci Slovania súhlasia s posolstvom a prácou dvoch bratov. Niektorí Slovania dokonca tvrdia, že bratia cielene odstraňovali našu pôvodnú kultúru, symboly a kresťanstvo tu vraj nešírili najmierumilovnejším spôsobom.