Minulý týždeň ste sa dozvedeli zaujímavosti o tom, ako sa v minulosti ľudia liečili a kde sa liečili. Kde a kedy vznikla prvá nemocnica a o tom, že lekár nebol vždy len lekár. Dnes sa dozviete niečo z histórie lekární, zaujímavosti o liečivách a liekoch, a tiež o významných osobnostiach medicíny, ktoré sú spojené s Banskou Bystricou…
LEKÁRI V LEKÁRNI
Ešte v roku 1904 boli na území mesta známe len dve lekárne. V roku 1905 otvoril tretiu banskobystrickú lekáreň Dr. Eugen Flittner. Už minulý týždeň sme spomenuli, že lekárne väčšinou vlastnili a prevádzkovali samotní lekári. Lekáreň Dr. Eugena Flittnera bola umiestnená v areáli Mestského hradu – v Barbakáne.
Dr. Eugen Flittner bol rodeným Banskobystričanom. Farmáciu študoval na univerzite v Pešti, kde v roku 1866 získal diplom s titulom „Doktor farmácie“. Po ukončení štúdia praxoval nasledujúce dva roky v lekárni vo Viedni.
AKO TO VYZERALO V „HRADNEJ“ LEKÁRNI
Pôvodne lekáreň „U Červeného Kríža“, ktorú vlastnil doktor Flittner, tvorilo niekoľko nevyhnutne potrebných častí – na prízemí bola umiestnená kancelária a oficína – hlavná prevádzková miestnosť lekárne. Ďalej tu bola miestnosť pre sklad na voňavky a chemický obchod, ktorý mal neskôr sortiment tovaru ako dnešné parfumérie. Z kancelárie viedli schody na poschodie – nad lekáreň, kde bol umiestnený sklad liečivých bylín, uložených v drevených krabičkách. Vo dvore ešte lekárni slúžila pivnica, laboratórium a sklady.
Na druhom poschodí Barbakánu boli umiestnené byty, ktoré slúžili ako služobné byty pre magistrov, zamestnaných v lekárni, nakoľko mali veľmi dlhú pracovnú dobu. V lekárni sa pracovalo od 6:00 h až do 21:00 h, neskôr hodiny skrátili – do 19:00 h. Magistri mali počas týždňa dve voľné odpoludnia, technické sily jedno odpoludnie a administratíva celý jeden deň – vždy štvrtok. Pohotovosť začínala v sobotu a trvala celý deň.
Vo svojej lekárni zamestnával doktor Flittner dvoch magistrov, 6 až 8 technických síl, jedného administratívneho pracovníka a dvoch laborantov. Technici boli pomocníci magistrov. Nemali vyštudované odborné školy, len stredoškolské vzdelanie – obchodné alebo pedagogické školy. Učili sa a získavali prax – od magistrov. Pomáhali vyrábať vlastné značkové výrobky – Kalvárske kvapky, Juno krém-mydlo-púder, Juno francovku, Kalvárske pilulky a mnohé ďalšie. Tieto výrobky si často objednávali zákazníci z ďaleka a preto ich technici aj balili a nosili na poštu na odoslanie adresátom.
Počas 1. svetovej vojny mala lekáreň zriadenú výdajňu liečiv vo vojenskom sanatóriu v Majeri, ktoré sa špecializovalo na liečenie pacientov s tuberkulózou. Aj túto výdajňu obsluhovali zamestnanci z lekárne.
- Vedeli ste, že…
- Flittner vyplácal magistrom plat vo výške 170 Korún a technikom po 35 Korún.
- Úlohou administratívneho pracovníka bolo tiež obsluhovať stánok, umiestnený na „pľaci“ pred lekárňou, počas trhových dní a pacienti nakupovali lieky, či vymieňali za recepty priamo tu v stánku.
ČO VŠETKO SA V LEKÁRNI VYRÁBALO
Lekáreň dr. Flittnera produkovala niekoľko vlastných výrobkov, ktoré mali svojich stálych zákazníkov:
Juno cream – vyrábal sa v laboratóriu pod dozorom magistra. Administratívny pracovník tiež dokonale ovládal všetky unikátne lekárnické recepty a dohliadal na presné know-how receptu a množstvá pridávaných surovín. Tie pochádzali z najlepších firiem a objednávali sa v najvyššej kvalite. Hotový Juno cream plnili technici do 30 g porcelánových dózičiek s vypaľovaným nápisom a niklovým uzáverom. Cena Juno creamu v roku 1915 bola 1,20 Korún. Kalvárske kvapky tiež pozostávali z viacerých prísad a výsledkom bol tekutý prefiltrovaný extrakt, ktorý sa plnil do podlhovastých 30 g liekoviek z tmavého skla. Kalvárske kvapky sa predávali za 50 halierov. Juno francovka bola tiež veľmi obľúbená – bola totiž silnejšia ako podobný, bežne dostupný produkt – Alpa. Čínske zubné kvapky pomáhali pri bolestiach zubov, preto ich tiež veľmi často zákazníci vyžadovali.
Všetky výrobky boli úhľadne balené – najprv do tlačiva, na ktorom bol návod v slovenčine a maďarčine, adresa a cena výrobku. Potom ich zabalili do ružového hodvábneho papiera a v prostriedku zalepili papierovou pečaťou s nápisom Dr. E. Flittner. Čínske zubné kvapky sa balili do špeciálneho kartónu v hranatej fľaštičke a súčasťou balenia bol aj kus vaty a drevené špáradlo na aplikáciu lieku.
- Vedeli ste, že…
- V lekárni sa dali kúpiť aj Pijavice lekárske, ktoré si lekáreň zabezpečovala z Budapešti. Pijavice prichádzali poštou a boli zabalené vo vlhkom machu a vo vrecúšku. V lekárni ich uskladnili v trojlitrovej fľaši vo vode, ktorá sa každý deň vymieňala.
- Ďalšími obľúbenými produktmi Lekárne dr. Flittnera boli aj sirup na kašeľ, vetrová masť, hrozienková masť, či pomáda na vlasy a fúzy a prípravok proti šediveniu vlasov.
EŠTE ZOPÁR NAOZAJ ZAUJÍMAVÝCH A POPULÁRNYCH VÝROBKOV…
Lekárne zvykli vyrábať aj sódovú vodu, alebo ešte lepšie – víno pre povzbudenie chuti do jedla „Železné víno“, ktoré sa vyrábalo z kvalitného vína, dovezeného zo Španielska. Ľudia vyhľadávali aj tinktúru na otlaky. Jedlú sódu zas lekárne vyrábali aj ako „reklamný produkt“ v malých baleniach do reštaurácií…
LEKÁRI V MESTE POD URPÍNOM
Určite si spomeniete na mnohých skvelých lekárov, ktorí vám pomohli vystrábiť sa zo zdravotných ťažkostí. My vám skúsime pripomenúť zopár takých, ktorí tu žili a pôsobili v dávnejšej minulosti.
LIEČIL NA CISÁRSKOM DVORE AJ NA MOROVOM POLI
Minulý týždeň sme spomenuli ako mestského lekára a majiteľa lekárne Karla Otta Mollera. Patril do slávneho rodu Mollerovcov, ktorí boli po 3 generácie výbornými praktickými lekármi. Karol Otto ukázal svoje schopnosti medzi príslušníkmi cisárskeho dvora, ale hlavne pri zdolávaní morových epidémií v roku 1706 a o 10 rokov neskôr.
Ako prvý župný lekár zaviedol pravidelné kontroly, kedy lekár 2 krát do roka obišiel všetky obce v celej župe a starostlivo skontroloval stav obyvateľstva. Sledoval priebeh epidemických ochorení, ktoré si podrobne zaznamenával a porovnával s vplyvmi podnebia a poveternostných zmien na zdravie človeka. Bol tiež vynikajúci chemik – farmakológ. Neustále skúmal a vyvíjal nové liečivá, ktoré pripravoval vo svojom laboratóriu.
V roku 1713 otvoril súkromnú lekársku školu, ktorú financoval z vlastných prostriedkov. Študentov v nej pripravoval na štúdium medicíny na zahraničných univerzitách. Škola bola vybavená laboratóriom pre teoretickú aj praktickú výučbu medicíny aj chirurgie. Praktické cvičenia študenti absolvovali v Mollerovej lekárni a ordinácii.
- Vedeli ste, že…
- Študentom Mollerovej lekárskej školy bol aj Matej Bel, s ktorým neskôr Moller vedecky spolupracoval.
- Moller skúmal liečivé pramene a termálne kúpele najmä v oblasti Stredného Slovenska. Viaceré z nich aj dopodrobna opísal. Poznal ich klady aj zápory a liečivé účinky. Pôsobil ako kúpeľný lekár vo Vyhniach a Sklených Tepliciach. Poznal aj vzácne vody v Sliači, Bojniciach, či Turčianskych Tepliciach.
LEKÁR „ĎURO PINKA“
Možno si na tento podnadpis spomínate. Už sme ho raz použili. Takúto prezývku dostal totiž Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský. Áno, ten istý, ktorého poznáme skôr ako literáta – spisovateľa s pseudonymom Laskomerský.
Doktor Zechenter sa narodil v roku 1824 v Banskej Bystrici. Po ukončení základných štúdií začal študovať filozofiu vo Vacove a v Budapešti. V roku 1842 sa však rozhodol zmeniť svoju dráhu a prestúpil na medicínu. Stal sa poslucháčom lekárskej fakulty v Budapešti a neskôr aj vo Viedni. Štúdium dokončil v roku 1850 – s titulom doktor.
Hneď po škole získal miesto stoličného lekára v Banskej Bystrici, kde pôsobil 3 roky. Potom sa na ďalších 15 rokov stal bansko-lesníckym lekárom v Brezne. Od roku 1868 pôsobil aj ako mestský lekár v milovanej Kremnici.
- Vedeli ste, že…
- Nejaký čas pracoval v nemocnici pre chorých na oči, kde pomáhal pri rôznych očných operáciách.
- Očné lekárstvo bolo jednou z jeho obľúbených medicínskych disciplín.
- Miesto bansko-lesného lekára prijal bez váhania, nakoľko k týmto povolaniam mal veľmi blízko. Sám bol synom banského úradníka a jeho traja bratia pracovali tiež v baníckom priemysle.
LEKÁR S LÁSKAVÝM SRDCOM
Veľkou legendou banskobystrickej chirurgie bol Dr. Daniel Petelen. Preslávil naše mesto svojim lekárskym umením, ale predovšetkým svojou ľudskosťou a láskavosťou. Vyhľadávali ho pacienti zo širokého okolia aj z cudziny.
Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval polročné štúdium vo Viedni – u profesora Schlesingera, kde nadobudol internistickú lekársku prax. Potom nastúpil na gynekologicko-pôrodnícku kliniku profesora Šeligu v Bratislave. Chirurgom sa stal vo Viedni a tiež u profesora Kostlivého v Bratislave, kde pôsobil šesť rokov.
V roku 1936 sa stal primárom Štátnej nemocnice v Banskej Bystrici a o tri roky neskôr aj jej riaditeľom. V roku 1945 sa nemocnica rozdelila na dve oddelenia – interné oddelenie a chirurgicko-gynekologické, kde naďalej pôsobil ako primár ešte ďalších 31 rokov.
- Vedeli ste že…
- Petelen bol veľkým milovníkom lietadiel. Po vojne stál na čele pobočky Slovenského národného aeroklubu v Banskej Bystrici.
- Počas SNP liečil a pod falošnou identitou ukrýval vojakov, partizánov a politicky činných civilov aj prenasledovaných lekárov, vrátane lekárov židovského pôvodu. Jakuba Bachnára zachránil tak, že ho zatvoril do izby s nápisom „škvrnitý týfus“.
- Počas vojny a SNP pomohol mnohým ďalším chorým, zraneným, ale aj prenasledovaným. Pomáhal všade, kde sa dalo. Neváhal využiť ani osobnú intervenciu a silu vlastnej osobnosti. Podarilo sa mu zachrániť muža pred deportáciou v nákladiaku na Mičinú, kde ostatných – už odvezených, postrieľali.
LEKÁR – SIGNATÁR PROKLAMÁCIE SLOVENSKÉHO NÁRODA
Dr. Ludvík Nábělek je ďalším mužom s veľkým srdcom, ktorý okrem lekárskeho povolania, zohral významnú úlohu aj v dramatickom období 2. sv. vojny a Slovenského národného povstania. Počas vojny pôsobil v protifašistickom odboji a pomáhal rasovo prenasledovaným obyvateľom. Bol spoluautorom a signatárom Proklamácie k slovenským vojakom a k Slovenskému národu. Prvé oficiálne dokumenty k Slovenskému národnému povstaniu vznikli v drevenici doktora Nábělka na Donovaloch. Toto miesto a domček dodnes existujú, rovnako aj originály týchto vzácnych dokumentov, zvečnené jeho rukou.
Doktor Nábělek pochádzal z moravského Kroměříža. Jeho otec bol profesorom na gymnáziu, uznávaným fyzikom, astronómom a filozofom. Ludvík o otca prišiel vo veku 19 rokov a odvtedy sa musel vedieť o seba postarať sám.
V roku 1915 ho odviedli na front 1. sv. vojny. Pôsobil vtedy na rôznych oddeleniach a klinikách, kde získal cenné skúsenosti a prax. Pracoval tiež ako vedúci vojenského bakteriologického oddelenia v Albánsku.
Po ukončení štúdia dostal miesto lekára v Banskej Bystrici. Oženil sa s dcérou advokáta a národného dejateľa Jána Vesela – Elenou Veselovou. Narodili sa im traja synovia – Mirko, Milan a Miloš.
Aj napriek tomu, že na prvý pohľad pôsobil prísne a vzbudzoval prirodzený rešpekt, mnohí si ho pamätali ako veľmi obetavého, vytrvalého a poctivého lekára, ktorý neváhal ísť za svojimi pacientmi napríklad aj na lyžiach v treskúcej zime.
Doktor Nábělek bol aj veľmi moderne zmýšľajúci, akčný a progresívny muž. Bol priekopníkom a nadšeným organizátorom turistických výletov, miloval mototuristiku a lyžovanie. Bol hrdým majiteľom jedného z prvých automobilov v meste. Bol tiež nadšeným cestovateľom. Aj v pokročilom veku nebolo výnimkou, stretnúť ho na lyžiarskych svahoch Zvolena, Krížnej, či Chopku. Patril k jedným zo zakladateľov Rotary klubu, ktorý bol jedným z prvých na Slovensku.
Na začiatku 2. svetovej vojny ho prepustili zo štátnej služby a tak pôsobil v ilegalite. Ako člen odbojovej skupiny „Obrana národa“, pomáhal protifašistickým bojovníkom materiálne, morálne a aj ako lekár. Spolu s Danielom Petelenom schovávali viacerých prenasledovaných občanov na infekčnom oddelení, čím ich zachránili pred transportom do koncentračných táborov.
V roku 1944 skoncipoval, spolu s Vavrom Šrobárom, Milošom Markom a Mirkom a Milanom Veselovcami Proklamáciu k slovenským vojakom a Slovenskému národu. Tieto dokumenty potvrdili, 30. augusta 1944, vyhlásenie Slovenského národného povstania. Po dobytí Banskej Bystrice sa ukryl s manželkou a najmladším, 15-ročným synom, hlboko v horách. V zrube na Prašivej slúžil ako lekár partizánskej brigády J. V. Stalina a partizánskeho oddielu Vpred.
Po skončení vojny pracoval pre Ministerstvo národnej obrany – pomáhal pri identifikácii obetí v masových hroboch. Bol prednostom zdravotníckeho odboru v Banskej Bystrici v hodnosti plukovníka. So zmenou režimu, nastala zmena aj pre doktora Nábělka. Prepustili ho z armády a degradovali.
Do roku 1971 pôsobil v Okresnom ústave národného zdravia v Banskej Bystrici.
- Vedeli ste, že…
- Prastarý otec – Ján Vesel sa chcel pôvodne stať evanjelickým kňazom. Jeho postoj k maďarizácii však spôsobil, že ho vylúčili zo všetkých bohosloveckých fakúlt v rámci Uhorska. A tak sa zrodil silný zmysel pre vlastenectvo, spravodlivosť a slobodu, ktorý ďalej rozvíjali jeho traja synovia.
- Mirko Vesel dobyl v noci 29. augusta 1944, len s hŕstkou vojakov, budovu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici a tak umožnil generálovi Golianovi začať Povstanie.
- Ludvík Nábělek mal vtedy 21 rokov. On aj jeho brat Igor sa zapojili do odboja ešte pred vypuknutím Povstania. V novembri 1944 ich s niekoľkými ďalšími významnými protifašistickými bojovníkmi zajali a na Silvestra 1944 ich mali na výstrahu popraviť. Len zhodou náhod a pomocou veľkého šťastia sa Ludvík a jeho priatelia zachránili.
„Ľudské telo je chrám. Choroba je trhlina v harmónii. Zdravie je súzvuk.“ (Hippokrates)