Školstvo sa na našom území začalo rozvíjať s príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda v 9. storočí. Založili tu prvé školy, Konštantín priniesol prvú slovenskú abecedu – hlaholiku a v školách sa vyučovalo v staroslovienčine. Zmienka o prvej kláštornej škole pochádza z 10. storočia. Založili ju benediktínski mnísi pod Zoborom.
ZAPADNUTÉ PRACHOM DÁVNYCH ČASOV
O tom, aké školy a akým spôsobom školstvo fungovalo počas obdobia Veľkej Moravy, sa žiaľ veľa informácií neuchovalo. Viac písomných prameňov však poznáme už z 13. storočia. V stredoveku sa o vzdelávanie a školstvo starala predovšetkým cirkev. Zakladali sa kláštorné, farské a kapitulské školy, v ktorých sa ako hlavné predmety vyučovali latinčina a základy kresťanského učenia. Učebné osnovy určovali latinské – trívium a kvadrívium. Trívium, čiže gramatika, rétorika a dialektika a Trívium, čiže aritmetika, geometria, astronómia a muzika. K tomu samozrejme latinčina. Postupne, s mohutným rozvojom remeselníctva a kupeckého stavu, sa na mestských školách začalo vyučovať aj niečo z reálií, poznatkov o prírode a spoločnosti.
Obdobie humanizmu bolo charakteristické výučbou formou domáceho vyučovania. Domácich učiteľov mali predovšetkým deti z vysokopostavených rodov. V tomto čase výrazne napredoval aj vývoj vysokého školstva. Mnoho študentov túžiacich po vzdelaní často odchádzalo za poznatkami na školy do zahraničia. Aj preto bola v Bratislave, v roku 1465, založená Academia Istropolitana, vysoká škola podľa vzoru bologneskej univerzity. Študenti jedinej univerzity v Uhorsku navštevovali štyri fakulty – artistickú, lekársku, právnickú a teologickú.
OBRAT TAKMER NARUBY
V 16. storočí sa uskutočnila veľká cirkevná reformácia, ktorá výrazne ovplyvnila aj fungovanie školstva. Dominantné postavenie v teológii, práve, umení, hospodárstve a školstve si rozdelili cirkev a šľachta. Na Slovensku bola stále riedka sieť stredných škôl, hoci počas reformácie sem prichádzali učitelia z Nemecka. Veľa študentov stále odchádzalo za štúdiom za hranice krajiny. Okrem latinských stredných škôl vznikali postupne gymnáziá, zakladali sa elementárne ľudové školy, kde sa vyučoval náboženský katechizmus, trívium a konečne aj materinský jazyk. S príchodom jezuitov, v 17. storočí, sa načrtla nová línia školského systému, ktorá sa zakladala na prísnej disciplíne a takmer vojenskej organizácii škôl a ich fungovania.
V roku 1635 bola založená univerzita v Trnave – s dvomi fakultami – filozofickou a teologickou, ku ktorým neskôr pribudla aj právnická fakulta. Spolu s trnavskou univerzitou vznikla aj tlačiareň, kde sa vydávali spisy profesorov z univerzity a neskôr sa tu tlačila aj svetská literatúra, tlačená v reči ľudu. Univerzitu z Trnavy neskôr preložili do Budína. V roku 1657 pribudla ďalšia univerzita – v Košiciach, ktorú po zrušení jezuitského rádu premenovali na Kráľovskú akadémiu.
PORIADOK MUSÍ BYŤ!
Azda najvýraznejšou osobnosťou, ktorá ovplyvnila školský systém, bol Ján Amos Komenský. Pedagóg a kňaz so slovenskými koreňmi, pochádzajúci z moravského Slovácka, zorganizoval školský poriadok. Podľa neho bolo potrebné, aby každé dieťa navštevovalo školu. Každé dieťa malo podľa neho začať v materskej škole, v šiestich rokoch začať navštevovať základnú školu, kde sa vyučuje materinská reč a trvá šesť rokov. Po ukončení základnej školy žiaci pokračovali v štúdiu na latinskej škole. Komenský, ako prvý v dejinách, zaviedol formu vyučovacej hodiny.
V roku 1774 vyšiel Všeobecný školský poriadok, ktorého autorom bol Ignác Felbiger. Ten rozlišoval tri druhy verejných škôl – triviálne, hlavné a normálne. Pri farských kostoloch vznikali triviálne školy. Deti z chudobných rodín boli v týchto školách oslobodené od platenia školného.
Z CISÁRSKEHO DVORA…
Školstvo a jeho rozvoj bolo jednou z hlavných priorít panovníčky Márie Terézie a podporoval ju aj syn Jozef II. Mária Terézia sa pustila do reformácie rakúskeho školstva a pokúsila sa o zreformovanie školstva v Uhorsku. Snažila sa o jeho zjednotenie a zoštátnenie. Školskú reformu zaviedla hlavne kvôli meniacej sa ekonomike, modernejšiemu priemyslu, manufaktúrnej a strojovej výrobe. Reforma tiež súvisela s myšlienkami osvietenstva a celkového povznesenia a oslobodenia človeka s dôrazom na používanie rozumu. Reforma sa najprv dotkla trnavskej univerzity, ktorá sa v roku 1777, podpísaním nového študijného poriadku, stala kráľovskou univerzitou. V tom istom roku boli podľa „Ratio educationis“ zreformované všetky stupne škôl v Rakúsko-Uhorsku a začali sa zakladať nové, odborné školy. Podľa tohto poriadku dostali možnosť vzdelávať sa v školách aj dievčatá. Najprv sa zakladali oddelené triedy pre chlapcov a dievčatá samostatne, neskôr sa preferovali zmiešané triedy. Mnohé deti z bežných rodín, však školu navštevovali len v zimných mesiacoch, lebo v lete pomáhali rodičom na poli a okolo statku.
„Ratio educationis“ rozlišoval tri stupne elementárnych škôl: Triviálne školy – jednotriedky alebo dvojtriedky pre školy dedinskej a mestskej chudoby, kde sa vyučovalo náboženstvo, čítanie, písanie, počítanie a základy poľnohospodárstva. Hlavné školy – trojtriedne alebo štvortriedne školy pre každý kraj, kde sa pripravovali žiaci na ďalšie štúdium. Normálne školy – zriaďovali sa v krajských mestách. Existovali aj už spomenuté vyššie odborné školy, ktoré pripravovali odborníkov pre nové hospodárske odvetvia a štátnu administratívu – Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici a Collegium economicum v Senci, nižšie banské a lesnícke školy. Štát mohol čiastočne ovplyvňovať pomery v školstve, no cirkev si stále strážila svoj monopol a usilovala sa o zmarenie realizácie tereziánskych reforiem. Tie však naďalej prebiehali, pokračoval v nich aj syn Márie Terézie, Jozef II., ktorý bol ešte dôslednejší, ako jeho matka. Cisár nariadil školy rozdeliť na ľudové a latinské, ktoré sa ďalej členili na jednotlivé stupne a typy, podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry. Nariadil aj povinnú školskú dochádzku od 6 do 12 rokov a každoročný súpis detí. Školstvo urobil bezplatným a neprítomnosť v škole nariadil trestať.
MAĎARČINA V ŠKOLE
Významnými pedagógmi a dejateľmi, ktorí ovplyvnili smerovanie nášho školstva, jeho popularizáciu a rozvoj, boli najmä Matej Bel, Samuel Tešedík, Daniel Lehocký, Ján Kollár, či Ľudovít Štúr. V roku 1860 sa vyučovacím jazykom v slovenských školách stala maďarčina. Slovenčina a nemčina sa učili ako „vedľajšie“ jazyky. Reformáciou prešli aj gymnáziá, ktoré sa zmenili na 8-triedne, vznikali tiež reálne gymnáziá, reformné reálne gymnáziá a reálky. Odborných škôl existovalo na Slovensku len niekoľko. Takmer všetky boli len právnické a poľnohospodárske akadémie, alebo filozofické lýceá.
Školskú dochádzku opäť upravil „Základný školský zákon“ z roku 1869, ktorý hovoril o povinnej 6 ročnej školskej dochádzke. Zákon tak vytvoril priestor pre zakladanie ľudových škôl, ktoré mohli byť aj necirkevné, teda štátne, obecné alebo súkromné. Vznikali aj meštianske školy, ako vyšší stupeň ľudovej školy. Rozvíjali sa tiež učiteľské ústavy, prípravky učiteľov ľudových škôl a opatrovne.
ŠKOLY V NOVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE
Po vzniku Československej republiky, v roku 1918, sa výrazne zlepšili aj pomery v školstve. Malý školský zákon upravil školstvo v celej republike tak, že povinná školská dochádzka sa upravila na 8 rokov. Popri ľudových školách sa rozširovala aj sieť materských škôl pre deti do 6 rokov. Od šiestich do 14 rokov deti navštevovali ľudovú školu. Meštianske školy boli trojtriedne a na takejto škole mohli študovať žiaci po ukončení 5. ročníka ľudovej školy.
Gymnáziá sa stali výberovými školami, kde žiakov prijímali na základe prijímacej skúšky. Gymnáziá sa delili na nižšie, čiže 1. – 4. ročník a vyššie – od 5. po 8. ročník. Postupne opäť pribúdali aj rôzne odborné školy – obchodné, priemyselné, poľnohospodárske, učiteľské…
NAJVYŠSIE VZDELÁVANIE
V priebehu 16. a 17. storočia existovali v Európe vojenské školy, školy pre architektov a pribudli aj námorné školy, či školy, ktoré vychovávali pracovníkov pre potreby výroby. Veľmi prestížnou bola Banská akadémia v Banskej Štiavnici, ktorá mala vysokú úroveň a jej absolventi boli veľmi kvalitne hodnotení.
So vznikom Československa vznikli aj ďalšie vysoké školy na Slovensku. V roku 1919 bola v Bratislave zriadená Československá štátna univerzita, ktorá dostala názov Komenského. V roku 1938 bola založená Vysoká škola technická M. R. Štefánika v Košiciach.
Po školskej reforme z roku 1948 sa opäť zmenila dĺžka povinnej školskej dochádzky, ktorá bola odvtedy 9-ročná. V roku 1953 ju upravili na 8-ročnú a v roku 1990 opäť predĺžili na 9 rokov.
AJ UČITEĽ SA MUSÍ UČIŤ, ABY SA MOHOL STAŤ UČITEĽOM
Úplne prvý učiteľský kurz na prípravu učiteľov trval 4 mesiace a otvorili ho pre učiteľov bratislavského študijného obvodu 1. augusta 1777. „Ratio educationis“ z roku 1806 predĺžilo prípravu učiteľov zo 4 mesiacov na 1 rok.
Učiteľská prípravka, tzv. „preparandia“ vznikla prvý krát 2. 11. 1819 ako samostatný ústav na prípravu učiteľov elementárnych ľudových škôl. Podmienkou prijatia bolo absolvovanie gymnázia alebo kráľovskej akadémie. Príprava pozostávala z troch základných komponentov: všeobecné predmety, pedagogické vzdelávanie a praktický výcvik. Štúdium na „preparandii“ trvalo dva roky a po jeho absolvovaní mohol učiteľ vyučovať na elementárnych školách, alebo pôsobiť ako súkromný učiteľ.
Okrem učiteľských ústavov vznikli aj odborné učiteľské ústavy, kde sa na svoju profesiu pripravovali učiteľky domácich náuk a učiteľky materských škôl. Pri bratislavskom Učiteľskom ústave bola v roku 1930 založená Pedagogická akadémia, kde si formou jednoročného štúdia učitelia ľudových a meštianskych škôl zvyšovali svoju kvalifikáciu. Obsahom štúdia sa približovala k modelu vysokoškolského pedagogického vzdelávania. Podmienkou pre štúdium na učiteľskom ústave bolo zloženie maturitnej skúšky. Po absolvovaní štúdia sa vyžadovala 20-mesačná prax v ľudovej škole, na mieste dočasného učiteľa, ktorý potom musel zložiť skúšku učiteľskej spôsobilosti. V roku 1940 prešli učiteľské ústavy transformáciou. Zmenili sa na učiteľské akadémie, kde štúdium trvalo 5 rokov. Po roku 1945 sa vzdelávanie učiteľov presunulo na univerzitnú pôdu.
Úvodná fotografia: tasr