Možno viete o kom je reč. Alebo nie? Predstavujeme vám teda Júliusa Cesnaka, ktorý prišiel na svet 26. marca 1863 do rodiny pekára Gustáva Csesznáka a jeho manželky Karolíny Koróni. A o necelých 30 rokov sa stal mešťanostom na čele Banskej Bystrice.
Rod Csesznákovcov bol pomerne rozvetvený a pôvodne pochádzal z obce Zemiansky Vrbovok v okrese Krupina. Do Banskej Bystrice sa rodina dostala s osobou Júliusovho starého otca, ktorý sa stal úradníkom baróna Antona II. Radvanského v Radvani. Rodina už vtedy vlastnila dom č. 79 v Dolnej ulici v smere na námestie, ktorý je dnes označený ako Dolná 30.
RODINA CESNAKOVCOV
Malý „Ďula“ bol vychovávaný v duchu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, preto ako 6-ročný začal navštevovať Evanjelickú ľudovú školu. Neskôr pokračoval na Nižšom päťročnom gymnáziu a vzdelanie ukončil na Vyššom rímskokatolíckom kráľovskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Maturitnú skúšku zložil v roku 1881. Obe stredné školy už Július študoval v maďarskom jazyku. Po 1-ročnej povinnej vojenskej službe nastúpil do úradu hlavného mestského zapisovateľa – ako náhradník, kde pôsobil až do roku 1893. V tomto roku sa stal, vo veku 30 rokov, mešťanostom (dnes primátorom) Banskej Bystrice s jednohlasnou podporou občanov, čo je dôkazom jeho obľúbenosti medzi Banskobystričanmi. Zvoliť takého mladého človeka do takto významnej funkcie bolo vtedy výnimočné.
Rodina bola pre Cesnaka veľmi dôležitým prvkom života. Oženil sa s Irmou Rosenauerovou, ktorá mu porodila troch synov. Prvé dieťatko im zomrelo ešte ako bábätko. Syn sa nedožil ani prvých narodenín. Druhý syn, Július Cesnak mladší, mal s otcom veľmi blízky vzťah. Stal sa z neho vojak, ktorý žiaľ padol v boji pri obci Kalników v Poľsku – počas 1. svetovej vojny. Cesnakovcom ostal tretí syn, Lajoš, ktorý veľmi miloval otca aj brata.
Funkcie mešťanostu sa Július Cesnak vzdal na konci roka 1922. Vtedy zároveň opustil rodinný dom v Dolnej ulici a presťahoval sa do novej secesnej vily na okraji Mestského parku (Ulica Janka Kráľa 11). Svoj život tu dožil v pokoji a rodinnom kruhu, aj keď v roku 1925 ovdovel. Zomrel 13. apríla 1933 vo veku 71 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne.
JÚLIUS CESNAK – MEŠŤANOSTA
Cesnak patrí dodnes medzi najpozoruhodnejšie a najvýznamnejšie osobnosti komunálnej politiky v našom meste. Do úradu mešťanostu ho obyvatelia mesta zvolili 19. mája 1893. Vtedy ešte ani on sám netušil, že o rozvoj mesta a blaho jeho obyvateľov sa bude úspešne starať takmer 30 rokov!
O svojom meste mal veľmi jasnú víziu, ktorú sa snažil úspešne napĺňať. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastali pre slovenské mestá pomerne ťažké časy – v znamení hlbokej maďarizácie a obrovského šetrenia verejných financií. Aj naše mesto tak postupne chradlo. Cesnakovi sa však toto nelichotivé smerovanie podarilo prelomiť. Bol presvedčený, že ak sa má mesto rozvíjať, je potrebné do jeho rozvoja najprv investovať. Vytvoril si program, v ktorom si určil hlavné piliere svojho záujmu, ktoré sa rozhodol riešiť. Upriamil pozornosť na najvýraznejšie problémy, ktoré mesto kvárili. Spájali sa s hygienou, vodovodom, kanalizáciou a pitnou vodou.
V 80. rokoch 19. storočia mesto opakovane trápili epidémie brušného týfusu, ako dôsledok nedostatočnej hygieny. To bolo spôsobené hlavne chýbajúcou kanalizáciou a vodovom, ktorý by do mesta privádzal čistú, pitnú vodu. Ulice boli špinavé od prašných ciest, ktorým chýbali, v modernom svete už dávno používané, dlažobné kocky a čistej klíme chýbala aj ozdravujúca zeleň. Toto všetko sa rozhodol Cesnak po nástupe do úradu zmeniť. Dal vybudovať vodovod a mestskú kanalizáciu. Vodu doviedol do mesta z bohatých prameňov v Laskomeri a použitú vodu odvádzala nová kanalizácia. Bohaté zásoby vody poháňali neskôr vybudovanú novú hydroelektráreň, vďaka ktorej boli osvetlené ulice v meste, fontány a farebne osvetlený aj vrch Urpín. To dokazuje, že Cesnak mal aj veľmi hlboké estetické cítenie.
MLADÍK, ZAPÁLENÝ PRE SVOJE MESTO A JEHO OBYVATEĽOV
Záležalo mu na praktických riešeniach, ktoré dokázal efektívne využiť na skrášlenie mesta. S vodovodom naplánoval zásobovanie novovybudovaných fontán a postupne zveľaďoval verejné priestory zakladaním okrasných kvetinových záhonov a parkov. Vybudoval krásny vodostrek na hlavnom námestí, v uliciach nechal vysadiť efektné, guľovité formy javorových stromov. Vytvoril modernú oddychovú zónu v Mestskom parku, budoval nové ulice v nových lokalitách. Počas rokov, kedy bol mešťanostom, sa vybudovala takmer celá Skuteckého ulica a nábrežie Hrona.
Záležalo mu na tom, aby ľudia žili aktívne a tak nechal vybudovať prvý turistický chodník – serpentíny na Urpín. Cesnak sa úprimne zaujímal o obyvateľov mesta, pretože chápal, že len spokojní obyvatelia podporia jeho aktivity. Preto ich počúval a snažil sa robiť rozhodnutia pre ľudí. Mestská rada pod jeho vedením rozhodla o vybudovaní župnej nemocnice na vrchu Bánoš. Jeho zásluhou vyrástol moderný kultúrno-spoločenský „stánok“ – Národný dom, kde bol vybudovaný hotel s reštauráciou a divadelná scéna pre operu.
Záležalo mu tiež na vzdelanosti obyvateľov mesta. Podarilo sa mu dosiahnuť preloženie Štátnej odbornej školy kovorobnej z Gelnice do Banskej Bystrice, podieľal sa tiež na vzniku Meštianskej chlapčenskej školy, Vyššej obchodnej školy, zriadil školu pre ženské povolania a podporoval rozvoj bystrických gymnázií.
Jeho všestrannosť dokazuje tiež záujem o históriu mesta a slovenského národa. V roku 1895 sa stal dočasným predsedom a o dva roky neskôr podpredsedom Historickej a archeologickej spoločnosti, čo bol prvý krok k vytvoreniu jedinečnej – prvej muzeálnej expozície o histórii mesta, ktorú zriadili v Matejovom dome.
ROZHĽADENÝ MUŽ S OTVORENÝM SRDCOM
Ďalším predpokladom pre rozvoj mesta je jeho dopravná dostupnosť. Na konci 19. storočia bola veľmi populárnou hlavne železničná doprava. Dôležitá železničná tepna medzi Budapešťou a Vrútkami – trať Uhorskej severnej železnice, bola otvorená v roku 1871, no cez mesto pod Urpínom neprechádzala. Cesnakovi sa však podarilo dotiahnuť do konca spustenie lokálnej trate medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, ktorú ešte predĺžili smerom na Horehronie, do Podbrezovej. Cesnak sa celé obdobie mešťanostovania usiloval o vybudovanie železničného spojenia s Turcom a Liptovom. Jeho úporné snahy sa nakoniec podarili, no on sa ich už nedožil. Železnica až do Turca bola z Banskej Bystrice otvorená v roku 1940. Spojenie s východom sa podarilo o štyri roky skôr.
Ako jednu z otázok, ktoré sa Cesnak snažil vyriešiť, alebo aspoň zlepšiť, bola problematika žobráctva. Nechal v meste vybudovať chudobinec, vývarovňu a tiež kúpele pre nižšiu vrstvu obyvateľstva. Počas 1. svetovej vojny neúnavne koordinoval zásobovanie obyvateľov potravinami, udržiaval zdravotníctvo. Rok 1918 bol 25. rokom Júliusa Cesnaka v úrade na čele mesta. Okrem slávnostného zasadnutia, kde sa mešťanostovi poďakovali za všetku doteraz vykonanú prácu predovšetkým pre blaho obyvateľov, nechala mestská rada založiť nadáciu so základinou 20 tisíc korún, z ktorej podporovali štúdium mladých, nadaných Banskobystričanov.
AKO CESNAK MESTO NA „PERLU“ PREMENIL
Keď Július Cesnak nastúpil do funkcie – v roku 1893, mesto bolo špinavé, zanedbané, chýbali tu základné hygienické normy, neexistovala kanalizácia ani vodovod.
O tridsať rokov neskôr sa Banská Bystrica premenila na moderné, rozvíjajúce sa mesto plné života, ktoré patrilo k najkrajším a najelegantnejším mestám v krajine. Zo „zhrdzavenej a schátranej potápajúcej sa lode“ sa stala „Perla Slovenska“. Zaslúžili sa o to hlavne upravené, čisté, vydláždené ulice, lemované kvetinovými záhonmi a okrasne strihanými stromovými alejami, množstvo vodostrekov, či efektné večerné osvetlenie historických budov a mestských veží. Práve v tomto období sa veľmi populárnym stalo príslovie „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“.
AKO SA VÝNIMOČNÝ MEŠŤANOSTA STAL TAKMER NEPOZNANÝM
Na začiatku sme položili otázku, či poznáte Júliusa Cesnaka. Je pravdepodobné, že mnohí z vás ho nepoznajú. Doba, ktorú naši predkovia prežili, dlhý čas, ktorý od času, kedy žil v našom meste a pre jeho obyvateľov, pominul a spomienky sa akosi vytratili. Veľký prelom prišiel hlavne so vznikom Slovenského štátu v roku 1939, kedy akoby vymazali všetky pamäti o prvorepublikových osobnostiach. Definitívne „do zabudnutia“ všetci „prvorepublikoví“ upadli po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948. Za nasledujúcich 40 rokov socialistického zriadenia v našej krajine vymrela generácia Bystričanov, ktorí si priamo pamätali odkaz Júliusa Cesnaka a aj preto dnes túto výnimočnú osobnosť takmer nepoznáme.
SPOZNAJTE JÚLIUSA CESNAKA S HROU „RATUJTE CESNAKA!“.
Možno ste už počuli, že si môžete v našom meste zahrať zábavno-náučnú mestskú hru „Ratujte Cesnaka!“, ktorá je vlastne netradičným sprievodcom najkrajšími miestami historickej Banskej Bystrice.
Na úvod hry si prečítate list, ktorý vám adresuje sám mešťanosta. Píše v ňom, čo sa mu prihodilo a prečo potrebuje, aby ste ho zachránili. Nebojte sa, všetko razom pochopíte. Hra je nenáročná, potrebujete k nej len brožúru, ktorú si kúpite v našich Turistických a informačných centrách, ceruzku a trochu času, túlať sa ulicami historického centra, kde postupne plníte úlohy v hre. Na záver poskladáte šifru, ktorá vás privedie k splneniu úlohy. A samozrejme, nemôže chýbať odmena, ktorá na vás na konci čaká. Ale viac vám už neprezradíme! Zoberte priateľov a poďte spoznať Cesnakovu „Perlu Slovenska“.
- Hra je dostupná: v Turistickom informačnom centre na Autobusovej stanici (29. augusta 37) a v Informačnom centre v Radnici (Nám. SNP 1)
- Cena: 15,00 €
Úvodná fotografia: Dom, v ktorom býval Július Cesnak v Dolnej ulici č. 30