VEĽKONOČNÝ PRÍBEH
Najvýznamnejším spomedzi kresťanských sviatkov je Veľká noc, ktorá sa slávi na jar v marci alebo apríli. Dátum veľkonočných sviatkov sa mení. Pripadne vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čiže po 21. marci.
Sviatky jari, ako sa Veľkej noci tiež hovorí, majú svoj pôvod v starovekom Egypte. Približne pred 3500 rokmi, boli Židia v Egypte zotročeným národom, s ktorým faraón nepekne zaobchádzal. Toto sa nepáčilo Bohu a tak rozkázal faraónovi, aby jeho ľud z otroctva prepustil. Faraón to odmietol urobiť, preto Boh na Egypt zoslal desať rán. Faraón prepustil Izraelitov z otroctva až po poslednej, desiatej rane. Za svoju neoblomnosť kruto zaplatil. Egypt prišiel za jedinú noc o všetkých prvorodených. Predvečer tejto udalosti Boh povedal Mojžišovi o svojom úmysle a poradil mu, aby si jeho ľudia označili dvere krvou baránka. Anjel smrti tak vedel, že tento dom má od desiatej rany uchrániť.
Keď Boh Židov oslobodil, pomohol Mojžišovi nájsť im zasľúbenú zem. Ukázal im cestu a keď prišli na brehy Červeného mora, nechal vody rozostúpiť a cestu im vysušil. Mojžiš a jeho ľudia bezpečne prešli na druhý breh. „Pesach“ značí „prechod“ alebo „obídenie“, čiže pokrýva obidve významné udalosti – uchránenie židovských chlapcov pred anjelom smrti, aj rozostúpenie vody a prechod židovského národa do ich novej zeme.
O ďalších 1500 rokov neskôr dostali tieto sviatky aj kresťanskú pečať a stali sa najvýznamnejšími sviatkami Kresťanov. Ježišovo ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie vystihuje podstatu Kresťanstva. Veľkonočný príbeh je príbehom o posolstve obety a lásky jeden k druhému a sú pre nás podnetom k tomu, aby sme si našli čas zastaviť sa a zamyslieť sa nad ním. V dnešnom svete je tento sviatok takým významným aj preto, že ľudia zabúdajú kvôli čomu, vďaka komu a prečo vlastne Veľkú noc slávime.
POHANSKÁ VEĽKÁ NOC – SVIATKY JARI
Kresťanská Veľká noc aj židovský Pesach sa oslavujú v rovnakom období, ako sa slávili predkresťanské pohanské sviatky jari. Mnohé tradície sa preniesli z obdobia predkresťanských dôb a pohanských zvykov a obyčajov. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý môžeme žiť vďaka Ježišovej láske, obetovaniu sa a smrti na kríži a následnému zmŕtvychvstaniu.
OBYČAJE PAŠIOVÉHO TÝŽDŇA
Tento týždeň je vlastne posledným týždňom Ježišovho života na zemi predtým, ako ho povolá Boh k sebe. Pašiový týždeň sa skladá z 9 dní – Kvetnej nedele, Modrého pondelka, Sivého utorka, Škaredej stredy, Zeleného štvrtku, Veľkého piatku, Bielej soboty, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka.
Veľkou nocou je noc zo soboty na nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst, kedy sa jedlo len jedno jedlo denne a muselo byť bezmäsité, bez vajec, rýb a mlieka.
GETSEMANSKÁ ZÁHRADA A ZELENÝ ŠTVRTOK
Zelený štvrtok je pomenovaný podľa Getsemanskej záhrady. Tu sa Ježiš modlil, keď ho prišli zatknúť vojaci. V tento deň sa zvykne jesť „zelené jedlo“. Štvrtok je posledným dňom, kedy zvonia zvony. Stíchnu až do Veľkej noci. Vo štvrtok sa zvykli ľudia ešte za tmy umývať rosou, aby boli zdraví. Gazdiné ešte pred východom slnka pozametali celý dom a smetie odniesli na križovatku, aby nemali v dome blchy. Zelený štvrtok sa vraj neradno hádať ani si nič požičať, ak sa chcete vyhnúť vážnym sporom a mať celý rok peňaženku plnú peňazí.
DEŇ PLNÝ TAJOMNEJ MÁGIE
Ukrižovanie Ježiša Krista pripomína Veľký piatok. Tento deň je najvýznamnejším evanjelickým sviatkom, pretože syn Boží dokončil spasenie sveta – bol ukrižovaný na vrchu Golgota. V božích chrámoch sa slúži Večera Pána a spievajú sa pašie. Veľký piatok je dňom, ktorý sa spája s veľkými magickými silami. Aj preto existuje množstvo tradícií, ktoré sa musia, alebo naopak nesmú, na Veľký piatok vykonávať. Nesmie sa napríklad nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť prekliata, nesmie sa pracovať s ničím, čo by zasahovalo do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Na Veľký piatok sa v minulosti kúpavalo a umývalo v potoku, aby sa ľuďom po celý rok vyhýbali choroby. Chlapi sa potápali, aby ústami z dna vytiahli kamienok. Ten potom hodili ľavou rukou za seba, aby ich celý rok neboleli zuby. Ženy v tento deň priadli pašiové nite, ktorými urobili zopár stehov, aby ochránili svoju rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi. Košeľa, ktorá bola zošitá pašiovými niťami ochraňovala pred bleskom.
SYMBOL ČISTOTY – BIELA SOBOTA
Biela sobota je dňom, ktorý Ježiš Kristus ležal v hrobe. Biela je preto, lebo aj rúcho novo pokrstených, ktorí boli prijatí na krst na veľkonočnej vigílii, je biele. Symbolom Bielej soboty je čistota, preto toto bol deň, kedy sa upratovalo a bielila bielizeň. Hospodári sa postarali aj o svoju úrodu. Na pole ukladali krížiky z ohorených drievok a na lúku sypali popol z posvätného ohňa. Uhlíky sa dávali aj za trámy domov, aby dom chránili pred požiarom. Na Bielu sobotu sa piekli koláče, baránky, plietli korbáče a zdobili kraslice.
DEŇ ZÁZRAKOV
Pre rímskokatolícku cirkev je najvýznamnejším dňom Veľkonočná nedeľa – deň Kristovho vzkriesenia. Je symbolom Ježišovho zápasu so smrťou a jeho víťazstva, pretože je synom Božím. Po jeho zmŕtvychvstaní ho videli stovky ľudí, mnohí s ním hovorili, jedli, pili a dotýkali sa ho.
V tento deň sa svätili všetky veľkonočné pokrmy v kostole a návštevy vždy boli pohostené kúskom posväteného jedla. Trošku z týchto pokrmov uložili aj na pole, do záhrady, hodili do studne, aby požehnali úrodu a čistú vodu. V nedeľu sa jedlo vajíčko, uvarené natvrdo, ktoré sa varilo spolu s vŕbovým a jaseňovým prútom na Veľkonočný piatok. Vraj preto, aby si človek spomenul, s kým jedol na Boží hod vajce, ak by počas nasledujúceho roka niekde zablúdil.
DEŇ KORBÁČOV A KRASLÍC
Veľkonočný pondelok sa nazýva aj červeným, kvôli farbe kraslíc, ktoré dostávali mládenci ako výslužku za šibačku a oblievačku. Mládenci dievčence vyoblievali studenou vodou a vyšibali korbáčmi, pletenými z čerstvých vŕbových prútov, aby zostali počas celého roka krásne a zdravé. Tento deň nemá kresťanský pôvod, Veľkonočné sviatky končia nedeľou. No šibačka, polievačka, či hľadanie vajíčok odrážajú posolstvo Veľkej noci.
BARANČEK, VAJÍČKO, ZAJAČIK A SVETLO, KTORÉ PORAZILO TEMNOTU
Asi najznámejším je baranček. Objavuje sa už v predkresťanských tradíciách, pretože oblasť stredozemia a Stredomoria patrila predovšetkým pastierom. V hebrejskej tradícii baránok symbolizuje ovce Izraelitov ako členov „Božieho stáda“. Mimochodom židovský Boh bol tiež považovaný za pastiera. Baránok sa priamo viaže aj na sviatok Pasche, kedy sa zabíjal na pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Baránok je aj jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo podľa kresťanskej viery je on baránkom, obetovaným za spásu sveta.
Veľkonočné vajíčka – kraslice sú najstarším symbolom Veľkej noci. Vajíčko je symbolom zárodku života. Je symbolom jari a pohanských zvykov jej vítania. Symbolizuje zárodok, z ktorého vznikol život, životnú silu, narodenie aj bezpečie, ktoré mu zabezpečuje škrupinka. Je symbolom kolobehu života a nesmrteľnosti znovuzrodenia a jari. Je najjasnejším znakom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vajíčko v škrupinke predstavovalo uzavretý kamenný hrob, z ktorého Kristus vstal „v prvý deň po Sobote“. Vajíčka sa najčastejšie maľovali červenou farbou, ktorá symbolizovala Ježišovu krv, ktorú prelial pre nás všetkých.
Zajačik má svoje miesto v mnohých náboženstvách. Takmer vždy je symbolom šťastia, symbolizuje aj príchod jari, krátkosť života a plynúci čas. Rovnako je symbolom zmŕtvychvstania. Podľa povery vraj zajac nikdy nespí, lebo nemá očné viečka a tak vyzerá aj keď spí, akoby stále bdel. V modernom svete je zajačik ten, čo nosí vajíčka, lebo je veľmi rýchly a plachý. Vo svete je obľúbený sviatok hľadania vajíčok v záhrade, alebo aj „poľovačka na vajíčka“.
Medzi symbolmi nemôže chýbať kríž, pretože Kristus zomrel ukrižovaný na kríži. Oheň je symbolom víťazstva Ježiša nad temnotou a smrťou. Preto sa Veľkonočná omša začína zapálením sviečky, od ktorej sa odpaľujú ďalšie sviečky. Sviečka samotná symbolizuje vzkriesenie Krista. Veľkonočná sviečka – paškál, má svoj pôvod v starovekých oslavách Veľkej noci, kedy sa zapaľovala od ohňa. Zapálená sviečka sa počas veľkonočnej omše ponára do vody na krst. Sviečku zdobí znamenie kríža.
K Veľkej noci ešte patri bahniatka. Pôvodným symbolom bola palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní. U nás sú podobným symbolom bahniatka, ktoré symbolizujú ochrancu rodiny.
VEĽKONOČNÉ DOBROTY
Keďže počas 40-dňového pôstu je zakázané jesť vajíčka, nesmú práve vajíčka chýbať v žiadnom veľkonočnom jedle. Obľúbené sú uvarené natvrdo, podávané so zemiakovým šalátom a údeným mäsom. Väčšinou nechýba sladká vianočka a na východe koláč zvaný pascha. Okrem toho bývajú na stole vždy rôzne syrové pochúťky, slané rolády a sladký koláč upečený vo forme barančeka. V niektorých kútoch Slovenska sa pripravuje studená polievka z kyslého mlieka a ako hlavné jedlo sa pripravuje mäso z jahniatka alebo zajačika.