Tento dom bol postavený v roku 1562. K väčšej prestavbe prišlo v 17. storočí, kedy ho prestavali, rozšírili a vybudovali poschodie so zaujímavým stavebným prvkom – arkierom. Renesančnú fazónu získal po prestavbe začiatkom 20. storočia. Pri poslednej prestavbe v roku 2012 ho spojili s vedľajšou budovou. V susedstve domu sa kedysi nachádzala priekopa, ktorú medzi rokmi 1781 – 1785 zasypali. Prízemné miestnosti sú zaklenuté valenou klenbou, na poschodí sa nachádzajú lunetové klenby so štukovým dekorom. Tento detail je dielom majstra Jakuba III. di Pauli, ktorý pochádzal z talianskej staviteľskej rodiny a podieľal sa na prestavbe niekoľkých meštianskych domov v Banskej Bystrici.
Pomenovanie dom získal po obyvateľovi, pre ktorého ho postavili. Bol ním mestský vodársky majster „wassermann“, ktorý sa staral o mestský vodovod aj kanalizáciu. V meste sa už v polovici 16. storočia rozvádzala pitná voda potrubiami z červeného smreku a mesto malo vybudovanú kanalizáciu z kamenných dlaždíc. Wassermann reguloval aj prítok vody z dvoch odberných miest. Podľa jednej z legiend, viedla do pivnice Vodárenského domu tajná chodba z, cez cestu stojacej, kúrie „Pharhoff“ (Farský majer). Kúria bola domovom mníchov a zimným sídlom mestského farára. Vodár tak údajne nebol jediný, kto mal prístup k regulácii vody v meste.
Okrem wassermanna v tomto dome žil aj trubačský majster a skladateľ Anton Július Hiray, Ten v roku 1802 zložil na počesť príchodu uhorského palatína barokovú skladbu „Banskobystrický pochod“. Neskôr zastával post vežového majstra a bol aj organistom vo farskom kostole. Anton Július Hiray je považovaný za jedného z posledných predstaviteľov trubačskej tradície na Slovensku.
Vo Vodárenskom dome sa narodil svetoznámy architekt Ladislav Hudec, ktorý sa preslávil množstvom stavieb, ktoré navrhol a vybudoval v ďalekom Shanghaji.
