V Bethlenovom dome je umiestnené administratívne sídlo, výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie. Realizujú sa tu krátkodobé výstavy nielen z galerijnej zbierky, ale aj zapožičaných diel z iných renomovaných umeleckých zbierok a ateliérov. Špecializáciou sú jesenné edukačné výstavy pre širokú verejnosť. V rokoch 2006 až 2008 tu bola sprístupnená stála expozícia Slovenská grafika 20. storočia zo zbierky SSG. V súčasnosti je vstupný foyer a výstavný priestor na prízemí využívaný aj na rôzne kultúrne podujatia a prezentácie, či na kurzy kreslenia. Výstavné priestory na poschodí zaklenuté historickými klenbami si zachovali špecifický dobový genius loci. Podzemie je upravené na výtvarné dielne pre skupiny návštevníkov. V zadnom trakte budovy je verejne prístupná knižnica prioritne orientovaná na oblasť vizuálneho umenia.
Bethlenov dom je pôvodne vežová meštianska stavba z konca 14. storočia, ku ktorej neskôr pristavili ďalší poschodový dom. Najväčšie zmeny ho zasiahli okolo roku 1610, keď zaklenuli mázhaus a poschodie krížovými hrebienkovými klenbami. Vstupný portál do domu nesie dodnes zachovaný latinský nápis: BENEDICTIO DOMINI DIVITES FACIT 1610 (Požehnanie pánovo prináša bohatstvo). V druhej polovici 18. storočia sa tu vykonali väčšie barokové prestavby a dom sa rozšíril o nové priestory. Budova nesie meno sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý v prvej polovici 17. storočia povstal proti rakúsko-uhorskému cisárovi a obsadil územie Slovenska. Traduje sa, že sa práve v tomto dome nechal korunovať za uhorského kráľa, za ktorého bol zvolený na sneme v roku 1620, kedy sa zdržiaval v Banskej Bystrici. Protihabsburské povstanie, ktoré viedol, však bolo potlačené a Bethlen sa musel vzdať kráľovskej koruny. V priebehu času bývali v dome viacerí poprední mešťania, napríklad lekár Ján Reull, Ján Roth alebo Ján Radvanský.
