Opera, ktorá povznáša i zabáva.
Možnosť chodiť do operného divadla je privilégium. Práve Banská Bystrica je jedným z troch miest Slovenska, ktoré túto vymoženosť poskytuje nielen svojim obyvateľom, ale i záujemcom z celého Slovenska a zahraničia. Od roku 1959 tu sídli Štátna opera ‒ inštitúcia, ktorá si vybudovala vysoké profesionálne renomé i širokú divácku základňu.
Štátna opera je kultúrna a umelecká ustanovizeň zriaďovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Domovské sídlo má v budove Národného domu, diele významného architekta Emila Beluša z roku 1929, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Štátna opera vytvára a verejnosti sprístupňuje najmä hudobno-dramatické a príležitostne i koncertné diela. Ťažiskom jej produkcie sú operné inscenácie, no pravidelne uvádza aj operety. Okrem toho tu diváci majú možnosť vidieť tanečné, baletné, či muzikálové diela svetových autorov v slovenských i svetových premiérach.
Štátna opera vyniká najmä objavnou dramaturgiou. Vďaka nej bolo verejnosti sprístupnené napr. takmer celé dielo G. Verdiho, v slovenských premiérach pravidelne uvádza i menej známe tituly skladateľov najmä raného romantizmu, verizmu a iniciuje vznik pôvodných hudobných a tanečných diel. Okrem tvorby svetových autorov často interpretuje i diela slovenských skladateľov.
Činnosť Štátnej opery má i výrazný medzinárodný rozmer. So svojimi produkciami pravidelne účinkuje v Japonsku, na festivaloch v Taliansku, Švajčiarku, na Cypre, v Rumunsku i v okolitých štátoch – Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Česku. Za dlhoročnú umeleckú spoluprácu s Japonskom bola Štátnej opere udelená Cena japonského veľvyslanca na Slovensku. V divadle mnohokrát hosťujú zahraniční sólisti, dirigenti a režiséri.
Priestor na realizáciu dostávajú i mladí umelci, ktorým banskobystrická operná scéna umožňuje rozvíjať ich umeleckú kariéru. A prax napokon potvrdila, že mnohí z nich vyrástli v umelecké osobnosti, ktoré dosiahli medzinárodné uznanie, napríklad E. Gruberová, Ľ. Orgonášová, S. Kopčák, M. Babjak, T. Kružliaková, M. Kušteková a ďalší.