Unikátny historický vodovod pochádza zo 16. storočia ako súčasť poslednej, hospodársky aj technicky najvýznamnejšej etapy rozvoja baníctva v banskom revíri okolo Banskej Bystrice. Vodovod, dlhý 36 kilometrov, privádzal vodu spod Prašivej v Nízkych Tatrách a končil v Španej Doline. Dômyselný vodný systém, ktorý bol zdrojom energie pre banské diela, je najstarším a najdlhším svojho druhu na Slovensku.
Pozoruhodné hydrotechnické dielo, ktorým voda pretekala takmer 400 rokov, malo pomerne jednoduchú, ale vysoko funkčnú technickú konštrukciu. Základom bol 1,5 až 3 metre široký chodník, vedúci prevažne po vrstevnici. Na chodníku, bližšie k svahu bol uložený drevený žľab a na vonkajšej časti slúžil chodník na dennú pochôdzku.
Vodovod, ktorý privádzal vodu v drevených žľaboch na pohon ťažných strojov v šachtách a štôlňach, bol funkčný od začiatku 16. storočia až do roku 1906, kedy definitívne zanikli bane v Španej Doline. Vodovod zachytával vodu z prameňov pod vrcholkami v Nízkych Tatrách. Podľa historickej mapy z roku 1764 prechádzal horským terénom v nadmorských výškach 810 až 1110 m n. m. a so všetkými spojkami a prípojkami meral až 42 kilometrov. V lokalite Izbica sa nachádza kamenný múr – jeden z mála stavebných objektov, kde boli uložené drevené žľaby vodovodu.
Voda z vodovodu sa využívala maximálne efektívne. Poháňala pílu na Dolnom Šturci, pomáhala strojom v šachtách Mária, Maximilán a Ferdinand, ďalej poháňala vodný mlyn, stupy, slúžila pri výrobe zelenej farby a pretekala cez sústavu rôznych triediacich a premývacích roštov.
Fotografie: lesy.sk
