Banskobystrické hlavné námestie vzniklo poniže Mestského hradu. V reči Starobystričanov bolo označované ako rínok – plnilo totiž hlavne funkciu trhového miesta. Domy, ktoré okolo námestia vyrástli, postavili bohatí mešťania. V spodných priestoroch domov boli zväčša zriadené remeselné krámy, či hostince s výčapom piva, vína a pálenky.
Pôvodné drevené domy zhoreli počas veľkého požiaru v roku 1500, kedy takmer celé centrum mesta ľahlo popolom. Prvé kamenné domy nemeckých obyvateľov, ktorí mali povolenie stavať domy na námestí, mali neskorogotický charakter, z ktorého sa až do dnes zachovali jadrá a najmä detaily v interiéroch niektorých budov. Po plienení hajdúchov Štefana Bočkaja boli domy zrekonštruované v renesančnom štýle a po jednom z najhorších požiarov v roku 1761 získali barokový ráz. Na rínku sa tiež konali dôležité stretnutia obyvateľov, významné vizitácie a nechýbal pranier hanby so železnou klietkou a tiež miesto popráv potrestaných previnilcov.
Banská Bystrica bola miestom konania štyroch výročných trhov. Prvý v roku sa konal 25. januára. Legendárny Radvanský sa konal vždy v septembri. Tradičným trhovým dňom bol v Banskej Bystrici pondelok. Počas trhov námestie ožívalo čulým ruchom. Priamo cez námestie viedla hradská zo Zvolena do Brezna. Na ľavej strane námestia vznikol široký chodník pre peších, lemovaný stromovou alejou. V strede námestia stála studňa, z ktorej sa napájal dobytok, ktorý prišli trhovníci predať na trh. Voda z tejto studne však napojila aj kone vojska sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja, či sedmohradského vojvodu Františka II. Rákociho a v tom istom roku aj kone cisárskeho vojska. Na mieste, kde stála studňa, dnes stojí fontána.
Historický ráz získalo námestie už koncom 14. storočia, hoci tu ešte nebola súvislá radová zástavba. K spájaniu domov do celku, tak ako ich vidíme dnes, došlo až na začiatku 16. storočia. Na námestí stojí veľa krásnych domov, každý z nich má svoje osobité čaro a všetky spolu tvoria malebný celok, lahodiaci oku. Rodiny, ktoré mali právo postaviť si dom na rínku, boli bohaté. Svoje sídla označovali rodovými erbmi a znakmi, ktoré sa nachádzajú priamo na fasádach, či v priechodných podjazdoch, alebo sú zakomponované v nástropných a nástenných maľbách.
Banskobystrické Námestie SNP patrí k najkrajším námestiam na Slovensku. Zachovalo si svoj jedinečný vzhľad a historický charakter. Od roku 1955 je spolu s areálom Mestského hradu, vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Viac informácií vám radi priblížia naši sprievodcovia.
