Banská Bystrica patrila k strategicky najvýznamnejším mestám v Uhorsku. Mesto rástlo a tešilo sa bohatstvu vďaka ťažbe medených a strieborných rúd v okolitých horách a v časoch svojej najväčšej slávy bola jedným z banských miest, ktoré sa pýšili Mestským hradom. Hrad vznikol na návrší , kde sa križovali významné obchodné cesty „Via Magna“. V hrade sídlili vysokí mestskí úradníci, richtár a zástupcovia cirkvi. Boli tu uložené najcennejšie poklady mesta.
V priestoroch Mestského hradu – v Barbakáne (na 1. poschodí) je umiestnená stála THURZO – FUGGER zážitková expozícia o histórii baníctva v Banskej Bystrici a okolí najmä v období najväčšieho rozkvetu mesta, z čias Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra.
Základ neskoršieho Mestského hradu tvoril farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, okolo ktorého v priebehu času pribudli ďalšie sakrálne a profánne (svetské) stavby. Na rozdiel od kráľovských alebo šľachtických hradov Mestský hrad neplnil obytnú, ale len fortifikačnú (čiže obrannú) funkciu.
Do areálu Mestského hradu sa pôvodne vstupovalo cez Petermannovu vežu – donjon, opevnenú obytnú vežu, v ktorej bola vstupná brána s padacím mostom. Vo veži prebýval hradný kapitán, ktorý sa staral o obranu hradu. Petermannova veža plnila nielen strážnu funkciu, ale bola to tiež hodinová veža, pokladnica mesta a aj väznica. Po veľkom požiari v roku 1500, kedy bol značne zničený aj hrad, pristavali k veži barbakán – predsunutý opevnený vstup. Pôvodný vstup do hradu sa zamuroval. Do veže sa osadili zvony a vznikla campanilla – zvonica, známa „bystrickými zvonmi“. Vo zvonici zvonil od roku 1572 najväčší zvon v Uhorsku. Odlial ho bystrický majster – kovolejár Valentín Schreiber.
Mestský hrad bol opevnený vysokými kamennými múrmi, do ktorých boli včlenené 4 kruhové bašty. V súčasnosti časť hradieb mestského opevnenia a jedna bašta už neexistuje. Najdôležitejšou častou mestského opevnenia sa stal barbakán, ktorý bol dokončený v roku 1512. V barbakáne bola vybudovaná vstupná brána do hradu cez dva portály, ku ktorej viedol padací most ponad 4-metrovú vodnú priekopu. Vstup tvorili dva samostatné portály – menší portál slúžil peším, väčší povozom. Nad oboma portálmi v strede možno aj dnes vidieť otvory, cez ktoré obrancovia hradu liali smolu na nepriateľa. Nad vstupnou bránou sa skvie pohyblivý banícky orloj, sťaby „výkladná skrinka“, pripomínajúca banícku minulosť mesta aj celého regiónu.
Do areálu Mestského hradu bolo tiež začlenené Pretórium, kde mal svoje kancelárie richtár, a nachádzali sa tu dve miestnosti mestskej rady. V podzemí nechýbala väznica s mučiarňou. Súčasťou Mestského hradu bol tiež Matejov dom a Kostol sv. Kríža.
Areál Mestského hradu, spolu s historickým jadrom Banskej Bystrice, boli v roku 1955 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Úvodná fotografia: Miloš Čuba
