Unikátna pamiatka takmer pod vrcholom Kremnických vrchov, vybudovaná pod sedlom s príznačným názvom Tunel. Nachádza sa na rozhraní dvoch krajov (Banskobystrický a Žilinský), na pomedzí chotárov obcí Tajov, Turček a Krahule.
Tunel, dlhý 30 metrov, vybudovaný vo výške 1 150 m n. m., vyhĺbili už v 14. storočí na tzv. „Zlatej ceste“. Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu baníctva v regióne Stredného Slovenska. V baniach okolo Banskej Bystrice sa ťažili medené a strieborné rudy. Z nich sa vyrábali aj mince – v kremnickej mincovni, kam ich bolo treba prepraviť.
Neskôr však tunel poslúžil aj pri rôznych iných udalostiach. Cestu si ním skracovali pútnici, smerujúci do Starých Hôr a v roku 1703 cez tunel ušiel rakúsky cisársky generál Schlick, utekajúc pred Kurucmi. V roku 1764 tunelom prechádzali aj budúci rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. s bratom Leopoldom, ktorí prišli na vizitáciu po banských mestách. Počas 2. sv. vojny cez tunel partizáni prepašovali zlatý poklad, ktorý sa po vojne stal základom „Zlatého pokladu Československa“. Obsahoval 183 kilogramov zlata, 4 534 kilogramov striebra a iné vzácne kovy.
Pomenovanie tunela sa vzťahuje na maďarského generála Artura Görgeiho, ktorý počas revolúcie v rokoch 1848/49 bojoval za uhorskú samostatnosť. Generál a jeho vojsko sa v Kremnici ocitli v obkľúčení cisárskych vojsk. Boje sa pre generála vôbec nevyvíjali dobre a preto rozhodol o stiahnutí sa cez hory a útek cez tunel, o ktorom cisárski vojaci nevedeli. Tento ťah sa ukázal ako veľmi dobré rozhodnutie, ktoré pomohlo situáciu otočiť a generálovo vojsko razom získalo prevahu. Pod vedením Artura Görgeiho vybojovala jeho armáda sériu niekoľkých významných víťazstiev.
Tunel sa nachádza na turistickej trase z Tajova na Skalku a do Kremnice, značenej červenou farbou. Na kremnickej strane sa po približne 15 minútach chôdze dostanete k vysielaču Suchá Hora a do turistického centra Skalka.