Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb. Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný, drevený kostol, postavený podľa artikúl, v druhej polovici 17. storočia.
Artikulárny kostol bol postavený za vtedajšou Lazovnou bránou. Na jeho stavbu bolo použité dubové drevo a žiadny kovový klinec. Kostol, s pôdorysom v tvare kríža, stál približne 15 metrov severozápadne od súčasného kostola. Pri kostole neskôr pribudla aj budova fary a drevená budova ľudovej školy.
O výstavbe nového chrámu z pevného materiálu sa rozhodlo v roku 1799. Nový kostol bol postavený v rokoch 1803 – 1807, nemal však vežu, oltár bol len provizórny a ešte dlho v ňom chýbal organ. Ten mal zhotoviť majster Michal Podkonický a hotový odovzdať už v roku 1805. No organ ešte nebol hotový ani v roku 1811. Kostol sa nového organu dočkal až po zdĺhavých súdnych prieťahoch. Nakoniec pre kostol zhotovil majster Podkonický organ, pozostávajúci z 20 obmien, 1208 píšťal a troch mechov. Už o necelých 20 rokov ho však nahradil novučičký organ od sliezkej firmy „Bratia Riegerovci“. Tento organ pozostával z dvoch manuálov, 20 registrov, 8 vedľajších registrov a 1317 píšťal, 75 nebolo ozvučených.
Obraz na hlavný oltár, ktorý namaľoval pruský maliar Daege, daroval kostolu pruský kráľ Fridrich Wilhem IV. Ten bol zavesený na nové miesto. Hlavný oltár umiestnili oproti hlavnému vchodu. Vyhotovený je z bielo-modrého žilkovaného mramoru s pobronzovanými podstavcami. Od interiéru je oddelený želenou ozdobnou ohrádkou. Nad oltárnym stolom visí obraz „Večere Pánovej“. Hlavný obraz, lemovaný pozlátenými korintskými stĺpmi, znázorňuje „Krista požehnávajúceho kalich“. Celý výjav ešte dotvára, v zelenom mramore, osadené „Božie oko“ s vyžarujúcimi pozlátenými lúčmi a bielym holubom, ktorý je symbolom Ducha Svätého.
V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová, mramorová kazateľnica so zláteným mramorovým prístreškom. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vymenili celú strešnú krytinu, ktorú pre cirkev darovalo mesto. Zároveň sa až do školy a na faru dala vybudovať nová kanalizácia a vodovod a vydláždil sa priestor okolo kostola. Generálna oprava celého kostola sa uskutočnila v roku 1906. Podieľal sa na nej aj maliar Dominik Skutecký. Za evanjelickým kostol sa nachádza evanjelický cintorín, ktorý bol založený v 18. storočí a stal sa miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností.
Evanjelická fara
Budova fary bola postavená v roku 1715. V minulosti bola centrom čulého vzdelaneckého života. Žili a pôsobili tu takí velikáni ako Karol Kuzmány, Martin Rázus, či Matej Bel. Celoživotným štedrým podporovateľom evanjelickej cirkvi bol aj Teofil Stadler, ktorému je venovaná veľká pamätná tabuľa, umiestnená na budove fary.
Pred vstupom do fary je v dlažbe osadený pamätný kameň „Stolpersteine“, venovaný evanjelickému farárovi Jánovi Bakossovi, ktorý sa významne podieľal na úspechoch Slovenského národného povstania, za čo ho neskôr zatkli a zavraždili.
Vedeli ste že…
- Len 10 rokov od postavenia murovaného evanjelického chrámu bolo potrebné stavbu rekonštruovať a odstrániť vážne stavebné trhliny na klenbe chrámu, ktoré pravdepodobne spôsobilo zaťaženie organom.
- Na zadnej strane oltára je pripevnená pamätná doska s poďakovaním pruskému kráľovi, ktorú tu na návrh Ondreja Zipsera, osadili v roku 1857.
