Dnešná Dolná ulica, ešte začiatkom 19. storočia známa ako Špitálska, bola neľahkou cestou pre odsúdencov. Dolná brána na konci ulice bola pomyselnou hranicou – tým pred ňou život dávala, tým za ňou ho zobrala. Pred bránou stál Kostol sv. Alžbety a špitál, kde ľuďom život zachraňovali, za ňou na Šibeničnom vŕšku (dnes nad SC Európa), odsúdencov trestali.
Dolnú ulicu obývali hlavne príslušníci rôznych cechov. V roku 1526 pracovalo v Banskej Bystrici okolo stovky remeselníkov. Najviac bolo mäsiarov, čo je pochopiteľné, keďže ťažko pracujúci baníci potrebovali výdatnú stravu. Bolo tu tiež niekoľko obuvníkov, krajčírov, kováčov, tesárov, zámočníkov, debnárov, zlatníkov, pekárov, remenárov, cinárov a kožušníkov. Z úspešných majstrov sa stávali vážení občania a viacerí z nich pôsobili vo funkcii richtárov. Výrobky bystrických remeselníkov sa dostávali až do Sedmohradska vďaka obchodníkom zo Segedínu a Kecskemétu. Významný rozkvet remeselnej výroby nastal aj v 18. storočí. V roku 1784 pôsobilo v meste už vyše päťsto remeselných dielní a Banská Bystrica sa stala 3. najvýznamnejším strediskom vo všetkých oblastiach remeselnej výroby na Slovensku.
V Dolnej ulici nájdete aj najstaršiu banskobystrickú lekáreň, ktorá sídli v dome č. 5. Pôsobili tu tri generácie lekárskej rodiny Mollerovcov. V Dolnej č. 7 sa nachádza dom Teofila Stadlera. Ten bol majiteľom Harmaneckých papierní, ale oveľa viac sa do života mesta zapísal svojím neúnavným podporovaním dobročinných organizácií aj chudobných jednotlivcov. Podporoval tiež budovanie škôl a prispel na výstavbu nábrežia Hrona, ktoré z vďaky k tomu láskavému mužovi, nesie na jednom úseku jeho meno.
Jedným z najvýznamnejších domov je dom č. 8, pôvodne Rothov dom, v ktorom v roku 1620 zvolili sedmohradské knieža Gabriela Bethlena za uhorského kráľa, preto ho dnes poznáme skôr ako Bethlenov dom. Dom č. 19 – Bogdanovský dom, poznáme aj ako „Dom na reťazi“, opradený viacerými legendami. Na fasáde aj dnes vidieť pozostatky veľkej ťažkej reťaze, z ktorej už zostalo len 10 očiek. V minulosti však bola taká dlhá, že prehradila celú ulicu. Reťaz bola taká ťažká, že jeden človek ňou sám ani nepohol. Na čo presne slúžila známe nie je.
Nad vstupným portálom domu č. 29 sa nachádza reliéf s bizarným vtákom, ktorý má hruď pretvorenú na ľudskú hlavu a zobe si z vlastného nosa. Vták má krátke nohy, ale ľud ho pokladal za bociana. Traduje sa, že dom kedysi kúpil prisťahovalec z Lučenca, ktorému sa ľudia posmievali, že má hrbatú postavu. Reliéf na dome údajne vyjadruje názor majiteľa domu, aby sa každý najprv staral o seba a „pozametal si na vlastnom dvore“, ako sa pozeral na druhých.
Na pohľad zaujímavý je tiež Cesnakov dom (č. 30), ktorý je na fasáde zdobený stromom, obrasteným „Bystrickými slivkami“. V tomto dome býval mešťanosta (primátor mesta) Július Cesnak, ktorý slúžil mestu a jeho obyvateľom neuveriteľných 30 rokov na prelome 19. a 20. storočia.
Na konci Dolnej ulice vedľa Kostola Sv. Alžbety stál komplex mestskej nemocnice pre chorých baníkov. Značná časť pôvodného špitálu je dávno zničená, do dnešných čias zostal dom č. 47, v ktorom počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici, býval významný učenec Matej Bel. K špitálu patril aj spomínaný kostol, ktorý je známy aj ako Špitálsky.
