Juraj všetkých von vyháňa
Meno, pochádzajúce z gréckeho „Georgos“, čiže roľník alebo farmár. Juraja oslavujeme 24. apríla. Asi najznámejším je svätý Juraj, rímsky vojak, ktorý porazil draka. V minulosti sa rok delil len na dve polovice – a Juraj bol práve ten zlom, ktorý oddeľuje zimu a leto. Nie nadarmo sa hovorilo, že „na Juraja jar sa rodí“. Vravieva sa tiež, že „na Juraja sa zem otvára“, alebo „Ďuro žabám hubu otvára, budí jašterice i hadov“.
Vedeli ste, že aj deň svätého Juraja patrí k magickým stridžím dňom? K tomu automaticky patrí množstvo zaujímavých zvykov a tradícií, ľudových povedačiek a rôznych povier, ktoré sú spájané s bosorkami, zlými silami a naopak snahou chrániť seba aj svoj majetok pred nimi. Stridžie dni však vždy okorenila aj štipka romantiky. Dievčence vili venčeky a vyhadzovali ich na rozkvitajúce ovocné stromy, aby sa dozvedeli, či sa do roka vydajú. Ak sa venček na strome zachytil, znamenalo to „áno“, ak spadol, znamenalo to, že na svadbu majú ešte čas. Venčeky zvykli hádzať aj do potoka a pozorne sledovali, kde sa venček zachytil. Tam totiž mali ísť za nevestu. Chlapci zas v noci pálili jurské ohne a preskakovali ich.
Okrem romantiky patrila táto noc aj poriadnym bláznovstvám. Mládenci s radosťou hospodárom poskrývali náradie, rozoberali ploty, či lávky cez potok, premiestnili latrínu do susedného dvora, či vyteperili voz na strechu. Ženičkám zas povešali krosná vysoko na strom. Na druhý deň sa na tom poriadne zabávala celá dedina. Len tým, ktorým sa šarapata stala, nebolo do smiechu.
Naši predkovia verili, že v noci na Juraja bosorky zbierajú v jarku pri cintoríne liečivé bylinky. Gazdovia v tento deň vyháňali svoje kravy na pasienky zeleným prútom, ktorý symbolizoval nový život a mal ich chrániť pred zlými silami po celý ďalší rok.
Juraj sa spája aj s hadmi, ktorým ľudia v minulosti pripisovali veľký význam. Báli sa ich uštipnutia, zdali sa im odporné, ale zároveň verili, že „domové hady“, ktoré si vybudovali hniezdo v blízkosti ľudského obydlia, dom a jeho obyvateľov ochraňujú.
Hovorilo sa napríklad, že ak na Juraja stretnete hada a odseknete mu hlavu, získate mocný ochranný amulet. Ak ste hada v tento deň pohladili, vaše ruky získali liečivú moc a budete vedieť pomôcť chorým zvieratám. Ľudia si starostlivo uchovávali kameň, pod ktorým sa had ukrýval, pretože verili, že im prináša šťastie a pomáha pri mnohých neduhoch.
Rytier, ktorý porazil draka
Katolícka cirkev oslavuje mučeníka Juraja, ktorý je patrónom rytierov, jazdných vojakov, mečiarov a kováčov, sedlárov, tovarišov aj skautov. Juraj je aj patrónom nášho hlavného mesta. Na nádvorí Primaciálneho paláca v Bratislave sa nachádza renesančná fontána, na ktorej je súsošie zobrazujúce boj svätého Juraja s drakom.
Podľa legendy sa pri meste Silene v Líbyi usadil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov a nútil ich nosiť mu obety. Denne očakával dve ovce a keď sa mu to málilo, tak aj ľudské obete. Keď prišiel rad na kráľovskú dcéru, tá pred draka prestúpila v svadobných šatách. Pred drakom princeznú zachránil udatný rytier Juraj.
Svätý Juraj pochádzal z Kapadócie (Turecko). Žil v 3. storočí a stal sa rímskym vojakom. V tom čase bol cisárom Dioklecián, krutý prenasledovateľ kresťanov. Juraj sa však stále nebojácne hlásil k svojej viere. Cisár ho dal uväzniť a nakoniec ho stihla mučenícka smrť. Už čoskoro po jeho smrti si Juraja začali uctievať mnohí veriaci. Pútnici často navštevovali jeho hrob a v Carihrade bol postavený prvý chrám, zasvätený sv. Jurajovi. Úcta k tomuto mučeníkovi sa postupne rozšírila do celej Európy a bolo mu zasvätených množstvo kostolov.
Juraj na kachliciach z Banskej Bystrice
Rekonštrukcia kachlice s motívom sv. Juraja, ktorú našiel pri archeologickom výskume barbakánu Mestského hradu v Banskej Bystrici v roku 2002 Peter Ušiak v rozbitom stave s chýbajúcimi časťami, doplnená podľa ďalšej kachlice, nájdenej pri archeologickom výskume radnice v roku 1997 Martou Mácelovou a ďalších analogických kachlíc nájdených na Slovensku.
Na umeleckých dielach je Juraj najčastejšie zobrazený ako jazdec na koni, bojujúci s drakom. Tento príbeh je vyobrazený napríklad aj na stredovekých kachliciach, z ktorých sa stavali kachľové pece. V stredoveku kachľové pece patrili k najvýraznejším doplnkom inventára stredovekého domu. Jednak bola znakom bohatstva majiteľa a často odzrkadľovala aj jeho vkus. V Banskej Bystrici bola jedna z najväčších kachliarskych dielní na Slovensku. Vyrábali sa tu kachlice zdobené širokou škálou motívov. Svätý Juraj bol obľúbeným motívom, ktorý sa takto zobrazoval. Používali sa dva základné varianty. Juraj – ako jazdec na koni, alebo ako stojaca postava. Pod ním sa nachádza drak, ktorého prebodáva kopijou. Juraj sa často zobrazuje ako rytier v brnení, držiac štít. Výjav dopĺňa hrad a modliaca sa princezná. Keďže sv. Juraj je patrónom rytierstva, zobrazoval sa na gotických kachliciach naozaj často. Takéto, komorové zeleno glazované kachlice, datované do 15. storočia, sa našli aj v areáli banskobystrického Mestského hradu s barbakánom a v zásype klenby 1. poschodia Radnice na Námestí SNP. Zaujímavé však je, že modelácie sa od seba dosť odlišujú. Boli teda výrobkom dvoch rozdielnych remeselníkov. Celková kompozícia reliéfu je napriek tomu veľmi podobná, preto sa predpokladá, že formy na kachlice boli vyrobené podľa rovnakej výtvarnej predlohy.
Kráľovský radca Juraj Radvanský
Pochádzal zo starobylého uhorského šľachtického rodu Radvanských, ktorý sa v písomných zmienkach spomína už v 13. storočí. Radvanskí výrazne ovplyvňovali verejný, kultúrny a spoločenský život v Banskej Bystrici aj Zvolenskej stolici. Juraj Radvanský V. sa narodil 16. októbra 1700 v Radvani. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici aj Prešporku. Jeho učiteľom bol, okrem iných, aj učenec Matej Bel, či Samuel Hruškovič, s ktorými sa osobne poznal Jurajov otec. Juraj Radvanský sa stal prvým evanjelickým kráľovským radcom. Zúčastnil sa tiež korunovácie Márie Terézie za kráľovnú Uhorska v roku 1741 v Bratislave a českú kráľovnú, keď ju korunovali v roku 1743 v Prahe. Juraj Radvanský – prvý protestant, ktorý sa stal kráľovským radcom, zomrel v roku 1763.
Starý otec Juraja Radvanského V. bol rovnako Juraj. Za účasť na sprisahaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom a na Tököliho stavovskom povstaní bol umučený a popravený na tzv. Prešovských jatkách 18. apríla 1687. Rodina potom prišla o celý majetok, ktorý pripadol korune. Zhabané majetky im vrátili o desať rokov neskôr.
Jurajov otec, Ján Radvanský, bol tajným radcom Františka Rákocziho a tiež podžupan a kapitán Zvolenskej stolice. V roku 1703 sa pridal k stavovskému povstaniu Františka II. Rákocziho. Po jeho potlačení ušiel so svojou rodinou do Poľska. Späť do Uhorska sa vrátili až v roku 1711 po uzavretí Satumarského mieru a pridelenej amnestii.
Členovia rodu Radvanských zastávali viaceré významné verejné funkcie. Okrem renesančného kaštieľa, postaveného v 16. storočí, ktorý dodnes stojí uprostred parku v Radvani, vlastnil rod rozsiahle majetky v Radvani nad Hronom, Kráľovej, Kremničke, v Jabríkovej, Tajove, na Králikoch, v Malachove, na Pršanoch, v Senici a v Skubíne. Rodinnými zväzkami získali majetky a v Hontianskej, Nitrianskej, Novohradskej, Turčianskej, Boršodskej a Peštianskej stolici.
Vedeli ste že…
V roku 1712 Juraj Radvanský osobne spoznal Juraja Jánošíka, ktorý ho prepadol a olúpil v Kremnických vrchoch cestou na pohreb do Mošoviec.
Z rodu Radvanských pochádza aj Adela Ostrolúcka, milá Ľudovíta Štúra.
Významný staviteľ, ktorý dal tvár Skuteckého ulici
Juraj Hudec – staviteľ, projektant a reštaurátor, sa narodil 21. apríla 1858 do mlynárskej rodiny v Dolnej Mičinej. Bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, Uhorského karpatského spolku a plnil funkciu mestského staviteľa a hospodárskeho inšpektora.
Práci staviteľa sa venoval v spoločnej firme s priateľom Ľudovítom Rosenauerom. Jeho práca bola veľmi kvalitná a oceňovaná aj hodnotnými cenami. V Taliansku získal Hudec ocenenie zlatou medailou. V Banskej Bystrici sa dal charakter predovšetkým novo vznikajúcej – Skuteckého ulici na začiatku 20. storočia. Z dielne firmy Hudec-Rosenauer vyšli návrhy a realizácie Banskobystrickej mestskej sporiteľne v budove Hungárie, budovy Uhorského kráľovského súdu (dnes Krajský súd), budovy Obchodnej a priemyselnej komory (Špecializovaný súd SR), Meštianskej a obchodnej školy (dnešná ZŠ SSV), či budovy Četníckeho veliteľstva (Späthova vila). Postavil aj rodinnú vilu (Hudecova/Petelenova vila), rodinnú vilu obchodnému partnerovi Ľudovítovi Rosenauerovi (na ulici V. F. Bystrého) a nakoniec aj Riaditeľstvo Uhorských kráľovských lesov na mieste pôvodného Kammerhofu (budova Lesov SR). V jeho šľapajach pokračoval neskôr pokračoval syn, slávny architekt Ladislav Eduard Hudec.
Bohu dušu a nám peniaze!
Legendárna veta, legendárneho terchovského zbojníka, ktorý tiež nosil meno Juraj. Juraj Jánošík. Švárny mládenec s vrkôčikmi, opradený množstvom legiend, mýtov a rozprávok. Poznáme ho ako „toho, kto bohatým bral a chudobným dával“. No bolo to naozaj tak? V skutočnosti ani nie. Zbojníci si tiež radi svoju prácu uľahčili, zbojníčiť totiž nebol zrovna príjemný a ľahký „chlebíček“. A tak radi okrádali hlavne neopatrných a bezbranných, často to boli chudobní zemania. Juraj Jánošík sa však pre nás stal symbolom slobody a boja proti útlaku. Najväčším zo zbojníkov a udatným vodcom divokých chlapcov.