Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy. Katedrálny preto, že je v ňom biskupský stolec „katedra“ – miesto, z ktorého biskup vyučuje svoj ľud, vysvetľuje kresťanskú náuku a predsedá slávnostným liturgickým obradom.
Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Stavba bola dokončená až v roku 1715, po dlhých 20tich rokoch.
Jednoloďový kostol v barokovom štýle má 6 postranných kaplniek a chór po celom obvode. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Priečelie chrámu bez veže tvoril plochý štít s barokovým portálom v strede.
Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí – Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály. Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu – loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Františka Xaverského, ktorý pochádza z roku 1729.
Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Posledná väčšia stavebná úprava prebehla počas pôsobenia biskupa Arnolda Ipolyiho – Stummera, kedy vežičky dostali novú romantickú kolkovú balustrádu.
Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001. V roku 2003 pribudol nový píšťalový organ, ktorý je vďaka vynikajúcej akustike v kostole, využívaný aj na občasné koncerty.
