Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu. „Chudobnejší“ Kostol sv. Kríža poznáme aj ako „Slovenský kostol„, pretože slúžil slovenským obyvateľom.
Kostol je umiestnený medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Postavil ho majster Hanuš. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice – márnice. Najprv tu bola postavená menšia kaplnka, ktorá bola neskôr prestavaná na kostol. Keď v Hradnom areáli postavili Matejov dom, Slovenský kostol rozšírili – predĺžili tesne k nemu. Na povale kostola je vidieť obrysy pôvodného, teraz už zamurovaného, okna na Matejovom dome.
V interiéri kostola sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica a vzácne fresky. Hlavným umeleckým dielom kostola je klasicistický oltár stĺpového typu, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára sa nachádza súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a Márie Magdalény, ktoré sú dielom majstra Vavrinca Dunajského. Po stranách sú na odstavcoch umiestnené plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dvaja anjeli.
Neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652 je dielom Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. Na severnej stene kostola sa nachádzajú fresky, znázorňujúce Premenenie Pána na hore Tábor, Posledný súd a Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov na Turíce.
